Fínsko: Ukrajine nemožno vnútiť neutralitu

Valtonenová poukázala na problematickosť „finlandizačného“ modelu pre Ukrajinu. Helsinki podľa jej slov dokázali odraziť útok sovietskeho Ruska vo vojne a napriek nasledujúcemu mieru museli vždy zbrojiť v obavách pred novým konfliktom. Fínsko sa spolu so Švédskom vzdalo svojej neutrality po útoku Moskvy na Ukrajinu a svoju bezpečnosť sa rozhodli posilniť členstvom v NATO.

"Som proti (finlandizácii), áno. Priznajme si to, Ukrajina bola neutrálna predtým, ako na ňu zaútočilo Rusko," povedala Valtonenová na margo parížskeho mierového fóra.

"Určite to nie je niečo, čo by som vnucovala Ukrajine. Určite nie ako prvú alternatívu,„ dodala s tým, že súčasné problémy by tým nezmizli. Spochybnila tiež ruskú dôveryhodnosť. “Skutočne sa chcem vyhnúť situácii, keď akákoľvek európska krajina, a v tomto prípade Spojené štáty, budú rokovať poza chrbát Ukrajiny,„ povedala.

„Väčšia mocnosť si nemôže dovoliť len tak uchmatnúť územie a v podstate oslabiť suverenitu iného národa,“ povedala.

Fínsko bolo viac ako storočie súčasťou cárskeho Ruska a nezávislosť získalo v roku 1917. Napriek dohode o neútočení Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny zaútočil na Fínsko 30. novembra 1939; tento konflikt sa stal známy ako Zimná vojna. Červená armáda v nej utrpela obrovské fiasko aj napriek značnej prevahe. Fínsko neskôr počas druhej svetovej vojny stálo na strane nacistického Nemecka v snahe získať späť územie okupované Sovietskym zväzom.

Po skončení druhej svetovej vojny bolo Fínsko prinútené desaťročia udržiavať ústretové vzťahy s východným susedom. Svojou neutralitou si zachovalo nezávislosť a táto taktika sa stala známa ako „finlandizácia“.

Po volebnom úspechu v prezidentských voľbách budúci americký prezident Donald Trump hľadá spôsob ako čo najrýchlejšie ukončiť konflikt na Ukrajine. Spojenci Kyjeva sa obávajú, že jedným zo scenárov by mohol byť neutrálny štatút vnútený Ukrajine. Tým by sa tiež de facto zastavila ukrajinská snaha byť členskou krajinou NATO.