Pred 120 rokmi získal Američan Gillette patent na vylepšený holiaci strojček

Začiatkom 20. storočia ju uľahčil Američan King C. Gillette, ktorý vylepšil holiaci strojček s vymeniteľnými čepeľami. V piatok od tejto udalosti uplynie už 120 rokov, patent získal 15. novembra 1904.

King Camp Gillette bol americký obchodný cestujúci, vynálezca a podnikateľ. Narodil sa 5. januára 1855 v meste Fond du Lac v americkom štáte Wisconsin. Mal štyroch súrodencov, dvoch bratov a dve sestry. Prísna matkina výchova k efektívnosti padla u Kinga na úrodnú pôdu.

Gillette bol vášnivým čitateľom a s obľubou si v domácej dielni majstroval rôzne nové vynálezy. Nie všetky boli praktické, to ho však neodradilo od pokračovania vo svojej záľube. Nápad „urobiť niečo“ s holením sa v Gilletteovej hlave začal rodiť, keď raz pred úkonom zistil, že má tupú britvu. Holenie si vždy vyžadovalo extrémne ostré nástroje a až do začiatku 20. storočia aj veľkú dávku zručnosti. Ak ju človek nemal, zaplatil ju krvou z utŕžených drobných zranení.

Britvy sa kuli z ocele s vysokým obsahom uhlíka, ich nevýhodou však bola náročná starostlivosť. Vyžadovali si pravidelné ostrenie a opatrnú manipuláciu. Uhlíková oceľ ľahko hrdzavie a je krehká, neopatrná manipulácia s britvou sa preto nemusí skončiť iba zranením, ale aj poškodením či zničením nástroja samotného.

V 70. rokoch 19. storočia sa na trhu objavili prvé holiace strojčeky s vymeniteľnými čepeľami, mnohí muži však ďalej používali britvy. Príčin bolo viacero, jednou z nich bola vysoká cena vymeniteľných čepelí. Navyše ich trápili rovnaké neduhy ako britvy, pretože boli tiež vykované z uhlíkovej ocele.

Nápad na výrobu lacných vymeniteľných čepelí, ktoré zákazník po niekoľkých použitiach vyhodí a kúpi si ďalšie, Gilletteovi vnukol vynálezca korunkových uzáverov William Painter. Zákazníci opakovaným nákupom toho istého výrobku vytvoria nielen stály dopyt, ale aj stabilný prísun zisku výrobcovi.

Gillette sa lacnejšiu alternatívu vymeniteľných čepelí snažil vytvoriť niekoľko rokov a spolupracoval pri tom s viacerými mechanikmi a strojníkmi. Výsledkom boli pružné čepele vyrazené z uhlíkového oceľového plechu – žiletky. Výroba žiletiek bola lacná, kovové holiace strojčeky, do ktorých sa upínali, boli výrazne drahšie. Gillette však využil stratégiu používanú aj inými firmami – strojčeky predával pod výrobnú cenu, aby si ich mohla dovoliť široká verejnosť. Stratu si bohato vynahradil ziskom z predaja žiletiek.

Založil spoločnosť Gillette Safety Razor Company a spustil výrobu. V roku 1903 sa predalo celkovo 51 holiacich strojčekov a 168 žiletiek, o rok neskôr to už bolo 90.884 holiacich strojčekov a 123.648 žiletiek. O úspech sa postarala ich cenová dostupnosť, automatizovaná výroba a dobrý marketing. V roku 1908 mala spoločnosť výrobné závody v USA, Kanade, Spojenom kráľovstve, Francúzsku a Nemecku.

Predaje rýchlo rástli. V roku 1915 spoločnosť predala už viac než 450.000 holiacich strojčekov a 70 miliónov žiletiek. Keď USA v roku 1917 vstúpili do prvej svetovej vojny, všetci americkí vojaci v rámci výstroja fasovali aj holiace strojčeky so žiletkami. Hladké oholenie bolo nutnosťou, aby plynové masky tesne priliehali k tváram vojakov. King C. Gillette po vojne svoj podiel v spoločnosti predal, no spoločnosť si ponechala jeho meno ako značku.

Holiace potreby sa postupne zdokonaľovali. Po vypršaní platnosti patentu v 20. rokoch 20. storočia spoločnosť inovácie produktov zdôrazňovala pri ich propagácii, pretože pochopila, že i malé vylepšenia predávajú. Sortiment sa postupne rozširoval, pribudli napríklad holiace strojčeky z plastu, s dvomi, tromi, či piatimi čepeľami, výmennými hlavicami alebo vlhčiacimi prúžkami. Spoločnosť Gillette sa tak snaží napĺňať víziu svojho zakladateľa, podľa ktorej vývoj holiacich strojčekov zastavia až keď budú úplne dokonalé.