Na mikroplastoch vo vyčistenej vode môžu prežiť patogény

Patogény uchytené o mikroplasty môžu prežiť čistenie odpadovej vody, šimpanzom idú náročné úlohy lepšie pred obecenstvom a vedci pri Šalamúnových ostrovoch objavili najväčší koral na svete.

Ak sa niektoré ľudské patogény uchytia v odpadovej vode o mikroplasty, čistenie ich nedokáže zabiť, uvádza nová štúdia.

Čistiarne odpadových vôd sú navrhnuté na odstraňovanie kontaminantov z odpadových vôd. Mikroplasty vo vode však zostávajú a môže sa na nich tvoriť lepkavý mikrobiálny film – plastisféra. Predchádzajúci výskum ukázal, že plastisféry môžu obsahovať patogény, ktoré po vypustení vyčistenej vody a kalu môžu ohrozovať ľudské zdravie.

Tím výskumníkov odhalil stopy prítomnosti škodlivých baktérií a vírusov, medzi inými baktériu Listeria monocytogenes spôsobujúcu listeriózu, baktériu E.coli žijúcu v hrubom čreve ľudí, norovírus spôsobujúci hnačky či adenovírus spôsobujúci napríklad niektoré respiračné choroby či gastroenteritídy.

Vedci z vyčistenej aj nevyčistenej odpadovej vody tiež úspešne kultivovali baktériu Klebsiella pneumoniae spôsobujúcu napríklad zápal pľúc (pneumóniu) alebo baktériu Acinetobacter spp. vyvolávajúcu nemocničné nákazy. Ich prítomnosť vo vyčistenej vode poukazuje na to, že biofilmy plastisfér počas čistenia odpadových vôd zrejme chránia patogény pred zničením.

Efekt publika, teda prítomnosť iných ľudí počas vykonávania činnosti, môže zlepšiť alebo zhoršiť výkon človeka. Rovnaký efekt ovplyvňuje aj šimpanzy plniace úlohy na počítači a odvíja sa od počtu ľudí v obecenstve a náročnosti úlohy.

Ľudia si vedome i podvedome všímajú obecenstvo a ovplyvňuje to ich výkon. Japonskí vedci preto chceli zistiť, či sa efekt publika môže vyskytovať aj u nehumanoidných ľudoopov. Analyzovali preto tisíce cvičení vykonaných za šesť rokov v Inštitúte na výskum primátov Kjótskej univerzity, počas ktorých šimpanzy riešili úlohy na dotykovej obrazovke.

Zistili, že v troch rôznych číselných cvičeniach sa ich výkon pri najťažších úlohách zvyšoval so stúpajúcim počtom členov publika.

Zvyšovanie počtu členov publika pri najjednoduchších úlohách však malo presne opačný efekt – čím viac výskumníkov alebo im známych ľudí sa prizeralo, tým horší výkon podávali.

Vedci upozorňujú, že konkrétne mechanizmy ovplyvňujúce výkon v súvislosti s publikom naďalej zostávajú záhadou nielen u šimpanzov, ale aj u ľudí. Dodávajú, že viac svetla do vývoja tejto vlastnosti môže vniesť ďalší výskum.

Vedci objavili neďaleko tichomorských Šalamúnových ostrovov najväčší koral na svete. Je taký obrovský, ho spočiatku považovali za mohutný vrak lode.

Rozmery „mega koralu“ sú 34 metrov na šírku a 32 metrov na dĺžku. Je trikrát väčší ako predchádzajúci držiteľ rekordu – koral nazývaný Big Momma v Americkej Samoe, dodávajú výskumníci. Objavili ho na juhovýchodnom cípe Šalamúnových ostrovov v oblasti známej ako Three Sisters.

Koral rástol približne 300 rokov a tvorí ho takmer miliarda polypov. Od koralového útesu sa líši tým, že, koralový útes tvoria mnohé odlišné kolónie koralov, vysvetľujú vedci.

Horúce a kyslejšie oceány vyčerpali život z koralov v mnohých tropických vodách regiónu vrátane slávnej austrálskej Veľkej koralovej bariéry. Najnovší objav však podľa výskumného tímu poskytuje aspoň malú nádej.