Syndróm vyhorenia má štyri štádiá, v prvých si vie človek pomôcť aj sám

V prípade, že sa psychické a fyzické vyčerpanie stupňuje, pridávajú sa zdravotné ťažkosti a človek nedokáže vykonávať každodenné činnosti ako predtým, mal by vyhľadať odbornú pomoc. Pre TASR to ozrejmil psychológ, kouč a zakladateľ Inštitútu stresu v Trnave Karol Kováč.

„V počiatočných dvoch štádiách si človek vie pomôcť sám. Dôležité je venovať pozornosť varovným signálom nášho tela a prijať vhodné opatrenia najmä na zníženie stresu a obnovenie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom. Dôležité sú tiež zmeny v životnom štýle,“ uviedol. Odporúča vyhradiť si čas na oddych a regeneráciu, nastaviť si hranice a dodržiavať zdravý životný štýl v rámci stravy, spánku i pohybu. Za veľmi dôležitú považuje oporu a podporu okolia.

V treťom a štvrtom štádiu si už podľa jeho slov vyhorený človek nedokáže pomôcť sám. „Už je príliš vyčerpaný a zacyklený. Prichádza psychické a fyzické vyčerpanie, nemá dostatok energie na realizáciu potrebných zmien. Príznaky z prvotných fáz pretrvávajú, stupňujú sa, objavujú sa zdravotné ťažkosti, človek nie je schopný vykonávať každodenné činnosti ako predtým,“ priblížil odborník. V tejto fáze odporúča vyhľadať odbornú pomoc.

Kováč vysvetlil, že liečba syndrómu vyhorenia je postupný proces. Úplne zotavenie podľa odborníka možné je, avšak presný čas sa určuje ťažko. „Zo skúseností z praxe možno hovoriť o časovom horizonte troch mesiacov až do jedného roka. Dĺžka zotavenia však závisí od štádia, možností a vôle klienta,“ ozrejmil.

Priblížil, že pri liečbe je potrebné stabilizovať človeka, jeho organizmus, pracovať na zmene životného štýlu a pracovať s nastavením mysle. „Prvým, veľmi dôležitým krokom na strane klienta je uvedomenie si, že niečo nie je v poriadku. Následný proces rekonvalescencie, teda zotavenia, vyžaduje osobnú zodpovednosť,“ spresnil.

Syndróm vyhorenia je podľa Kováča stav fyzického a emocionálneho vyčerpania súvisiaci s prácou, ktoré je sekundárnym dôsledkom dlhodobého pracovného stresu. Charakterizujú ho pocity vyčerpania, zvýšená duševná vzdialenosť od práce alebo pocity negativizmu, cynizmu súvisiace s prácou, rovnako pocit neefektívnosti či nedostatku úspechu. Medzi ďalšie príznaky patrí strata motivácie, znížený pracovný výkon, zhoršené vzťahy, zanedbávanie seba samého, posadnutosť prácou, nespokojnosť, bolesti hlavy či žalúdočné problémy. „Pri pokročilejších štádiách je častá izolácia alebo znížená interakcia s rodinou a priateľmi,“ dodal.