Premiér zvolený za prezidenta by mal hneď podať demisiu

Slovenská ústava ani iný predpis nevylučujú súbeh výkonu funkcie premiéra s kandidatúrou na prezidenta.

Nová vláda

Samotná kandidatúra preto neznamená nutnosť odstúpiť z funkcie premiéra. "Ústava však hovorí, že ak je za prezidenta zvolený člen vlády, teda aj premiér, dňom zvolenia prestane vykonávať doterajšiu funkciu. To znamená, že už by nesmel uplatniť žiadnu z právomocí predsedu vlády. Aj keď nie je na to stanovená lehota, dalo by sa očakávať, že hneď na druhý deň po voľbách by podal demisiu a na jeho miesto by bol vymenovaný niekto iný," vysvetlil odborník na ústavné právo Marián Giba z Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Premiér podáva demisiu do rúk prezidenta republiky a spolu s ním musí formálne odstúpiť celá vláda. "Vzhľadom na to, že premiér po zvolení za prezidenta už podľa ústavy nesmie vykonávať svoju funkciu, zrejme by v tomto prípade prezident nikoho nepoveroval zostavením vlády, ale rovno by za premiéra vymenoval osobu, ktorá by mala podporu parlamentnej väčšiny, a teda predpoklad získať v parlamente dôveru," odhaduje Giba.

Možnosť predbežnej dohody

Podľa ústavnoprávneho experta sa dá očakávať, že na osobe nového premiéra aj nových členov vlády by vo vládnom tábore existovala predbežná dohoda už pred prezidentskými voľbami pre prípad víťazstva úradujúceho premiéra. "Ten môže do mena svojho nástupcu hovoriť len v medziach autority a podpory, ktorú má v orgánoch vládnej strany a v radoch parlamentnej väčšiny, ale nie na základe ústavy. Je predstaviteľné, že po demisii vlády by bola vymenovaná tá istá, len s iným premiérom, prípadne s malými obmenami, keby sa premiérom mal stať niektorý z ministrov,“ dodal Giba.

Mená "staronových" ministrov by však formálne musel navrhnúť nový predseda vlády. Žiadne lehoty na výmenu vlády nie sú stanovené. Lehota je len jedna, že vláda musí do 30 dní od svojho vymenovania predstúpiť pred parlament, predložiť mu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery.

Demisia premiéra sama osebe nikdy nemôže spôsobiť predčasné voľby. Tie sa konajú vtedy, ak v parlamente neexistuje stabilná väčšina schopná a ochotná vysloviť dôveru vláde. "Ak takáto väčšina existuje a vysloví dôveru novej vláde na čele s novým predsedom, potom takáto vláda môže vládnuť až do najbližších parlamentných volieb," uzavrel Giba.