Šéf OSN a pápež vyzývajú krajiny, aby ukončili používanie nášľapných mín

Generálny tajomník OSN António Guterres v posolstve delegátom na piatom hodnotení Medzinárodnej zmluvy o zákaze mín, známej aj ako Ottawský dohovor, uviedol, že 25 rokov po nadobudnutí jej platnosti niektoré zmluvné strany obnovili používanie protipechotných mín a niektoré zaostávajú v plnení záväzkov zlikvidovať ich.

„Vyzývam zmluvné štáty, aby si plnili svoje záväzky a zabezpečili dodržiavanie dohovoru, a zároveň riešili humanitárne a rozvojové vplyvy prostredníctvom finančnej a technickej podpory,“ povedal Guterres na otváracom zasadnutí konferencie v Kambodži.

Vyhlásenie v mene pápeža Františka prečítal štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin. Aj po mnohých rokoch vojnových konfliktov „tieto zradné zariadenia naďalej spôsobujú hrozné utrpenie civilistom, najmä deťom“, uviedol.

„Pápež František vyzýva všetky štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby pristúpili k dohovoru a medzitým okamžite zastavili výrobu a používanie pozemných mín,“ dodal.

Zmluva z roku 1997 nadobudla platnosť v roku 1999. Takmer tri desiatky krajín k nej nepristúpili, vrátane niektorých kľúčových výrobcov a používateľov pozemných mín, ako sú Spojené štáty, Čína, India, Pakistan, Južná Kórea a Rusko.

Medzinárodná organizácia Landmine Monitor minulý týždeň zverejnila správu, podľa ktorej v rokoch 2023 a 2024 Rusko, Mjanmarsko, Irán a Severná Kórea stále aktívne používali nášľapné míny. Neštátne ozbrojené skupiny na najmenej piatich miestach - v Kolumbii, Indii, Mjanmarsku, Pakistane a Pásme Gazy - tiež použili míny, a tvrdenia o ich použití sa objavili vo viac ako pol tucte krajín v africkom regióne Sahel alebo v krajinách, ktoré s ním hraničia.

V minulom roku pozemné míny a nevybuchnutá munícia zabila a zranila najmenej 5757 ľudí, predovšetkým civilistov. Z nich tretinu tvorili deti, uvádza Landmine Monitor.

Rusko podľa nej na Ukrajine „vo veľkom rozsahu“ používa protipechotné míny. USA, ktoré počas vojny dodávali Ukrajine protitankové míny, len pred týždňom oznámili, že začnú Kyjevu posielať aj protipechotné míny, aby sa pokúsili zastaviť ruský postup na bojisku.

„Protipechotné míny predstavujú jasné a aktuálne nebezpečenstvo pre civilistov. Aj po skončení bojov môžu tieto hrozné a nerozlišujúce zbrane zostať a uväzniť celé generácie ľudí v strachu,“ upozornil Guterres.

Zároveň vyzdvihol Kambodžu za jej rozsiahle odmínovacie úsilie, ako aj za to, že sa delí o svoje skúsenosti s ostatnými a prispieva k mierovým misiám OSN.

V Kambodži sa v roku 1998 ukončili tri desaťročia vojny a nepokojov. Krajina vtedy bola jednou z najviac zamínovaných krajín na svete - bolo tam približne štyri až šesť miliónov mín alebo nevybuchnutej munície.