Eurozóna by sa mohla rozpadnúť, varuje odborník

Ekonomické rozdiely medzi jednotlivými štátmi eurozóny sa od jej vzniku neustále zväčšujú, obzvlášť výrazne od roku 2019. Takýto rast rozdielov by pritom mohol viesť k nezadržateľnému rozpadu tejto menovej únie. Jednotná mena je totiž pre menovú úniu prínosná len v prípade, že neexistujú veľké disproporcie a členské krajiny sa makroekonomicky približujú, upozornil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

„Viac ako trojnásobná makroekonomická rozdielnosť krajín eurozóny predstavuje alarmujúce zistenie. Bez dostatočnej makroekonomickej zladenosti sa totiž jednotná mena stáva príťažou, zatiaľ čo by jednotlivým krajinám danej menovej únie viac prospela vlastná, národná mena. Nedá sa jednoznačne vylúčiť, že rastúca makroekonomická rozdielnosť a divergencia krajín eurozóny je dôsledkom práve predčasného zavedenia eura,“ vysvetlil ekonóm.

Pred 20 rokmi sa pritom podľa odborníka ekonómovia domnievali, že euro by malo viesť k makroekonomickému zbližovaniu krajín eurozóny, teda ku konvergencii. To bol kľúčový predpoklad pre zavedenie spoločnej meny, avšak už na prelome milénií sa mala často objavovať úvaha, že zavedenie eura je predčasné a nemusí tak viesť k predpokladanej konvergencii.

Jednotná mena euro podľa Kovandu krajiny eurozóny nielen nezbližuje, ale dokonca medzi nimi môže prehlbovať rozdiely, čoho dôsledkom je napríklad oveľa väčšia zadlženosť Európy pri znateľne slabšom raste produktivity či inovatívnosti. Euro tak môže v tomto zmysle prispievať k zhoršovaniu konkurencieschopnosti Európy vo svetovom meradle, doplnil.

„Dynamika sa v každom prípade zdá byť zrejmá. Rozdiely medzi krajinami, ktoré platia eurom, zatiaľ prakticky sústavne narastajú smerom k bodu, keď už bude ďalšie udržiavanie eurozóny také nákladné a ekonomicky nevýhodné či ničivé, že sa táto menová únia rozpadne. Tento nepriaznivý trend, ktorý by, samozrejme, malo byť možné zvrátiť, aspoň teoreticky, sa navyše od roku 2019 ešte zosilňuje,“ uzavrel Kovanda.