Zomrel svetoznámy mím Milan Sládek

Sládek patril medzi popredných predstaviteľov svetovej modernej pantomímy.

Sládek stál na začiatku 60. rokov minulého storočia pri zrode modernej slovenskej pantomímy. Nadväzoval na tvorbu francúzskych mímov Jeana-Gasparda Deburaua, Jeana-Louisa Barraulta či Marcela Marceaua, ale veľmi rýchlo si vypracoval vlastný divadelný jazyk. Jeho predstavenia Hrča, Únos do ticha či Starinár objavili pre domáce publikum novú divadelnú formu a ovplyvnili nielen našich, ale aj európskych divadelníkov.

Po okupácii Československa v auguste 1968 Sládek emigroval do Nemecka. So svojimi predstaveniami precestoval celý svet, založil divadlo pantomímy Kefka i medzinárodný divadelný festival Kaukliar. Potom žil a pracoval v Kolíne nad Rýnom. Aj po dovŕšení veku 80 rokov hral, režíroval, prednášal a cestoval po celom svete.

Profil svetoznámeho slovenského míma Milana Sládka

Svojou profesionálnou tvorbou ovplyvnil mnohých predstaviteľov tohto najstaršieho divadelného umenia.

„Pantomíma je absolútne divadlo. Prvotná forma, ktorej môže porozumieť každý človek naprieč kultúrami,“ takto charakterizoval Sládek pantomímu pre nemecký internetový portál koeln-magazin.info.

Milan Sládek sa narodil 23. februára 1938 v obci Streženice, ležiacej neďaleko Púchova. Umeleckopriemyselnú školu ukončil maturitou v roku 1957 v Bratislave. Už počas štúdia rezbárstva na strednej škole sa u neho prejavil silný vzťah k pantomíme. Prvé pantomimické vystúpenie odohral ako člen študentského divadla na Univerzite Komenského v Bratislave.

Po skončení strednej školy študoval herectvo na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení a v štúdiách pokračoval v Prahe u Emila Františka Buriana, jedného z hlavných tvorcov československej medzivojnovej avantgardy.

V Prahe získal aj svoj prvý profesionálny angažmán. V roku 1959 začal účinkovať v Divadle E. F. Buriana, o rok neskôr založil spolu s choreografom Eduardom Žlábkom prvý pantomimický súbor.

S postavou Kefka, ktorá ho preslávila a otvorila mu dvere do Európy, sa Sládek prvýkrát objavil na scéne 10. marca 1960. Bol to hlavný hrdina z pantomimickej komédie Hrča, pikolík v záhradnej reštaurácii.

V roku 1962 sa vrátil so svojím súborom do Bratislavy a jeho skupina bola v rokoch 1962 - 1964 autonómnym telesom v rámci Slovenského národného divadla. Súbor dostával pozvania do zahraničia, kde bol pravidelným hosťom prestížnych festivalov.

V roku 1968 sa stal riaditeľom novozaloženého Divadelného štúdia v Bratislave, ktoré zastrešovalo tri súbory - dramatický, kabaretný a pantomimický. Tie spolu pôsobili až do vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968.

Divadelné štúdio bolo zatvorené a Sládek musel opustiť krajinu. Najskôr emigroval do Švédska. Odtiaľ sa v roku 1970 presťahoval do Nemeckej spolkovej republiky a svoj druhý domov našiel v Kolíne nad Rýnom. Práve v tejto nemeckej metropole na rieke Rýn otvoril Sládek 28. mája 1974 Divadlo Kefka (Theater Kefka), v ktorom rozvíjal vlastnú divadelnú poetiku. V tom období to bola jediná stála pantomimická scéna v Európe a v krátkom čase sa stalo divadlo jedným z najzvučnejších centier medzinárodnej pantomimickej scény.

Z jeho iniciatívy sa v roku 1976 uskutočnil Prvý medzinárodný festival pantomimického umenia Gaukler, ktorý organizovalo Divadlo Kefka spolu s mestom Kolín nad Rýnom. Dvanásť rokov patril festival medzi najlepšie svojho druhu na svete. V rokoch 1987 - 1992 pôsobil ako profesor pantomímy na Vysokej škole umeleckej (Folkwang Hochschule) v Essene.

Po Nežnej revolúcii sa vrátil na Slovensko, kde sa v Bratislave výrazne zaslúžil o záchranu a rekonštrukciu historickej budovy na pravom brehu Dunaja - Divadla Aréna. V tomto divadle pôsobil ako riaditeľ, mím a režisér, pričom od roku 1996 v ňom organizoval Medzinárodný festival pantomimického umenia Kaukliar.

Po desiatich rokoch práce, odohraných stovkách predstavení prešlo Divadlo Aréna pod Bratislavský samosprávny kraj a Milan Sládek sa vrátil do Kolína nad Rýnom, ktorý sa stal opäť základňou jeho umeleckej tvorby.

V januári 2016 vystúpil na pôde Organizácie Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru - UNESCO v Paríži. Išlo o vôbec prvé pantomimické predstavenie v rámci tejto medzinárodnej organizácie. Sládek predstavil svoje dielo Antigona, pripravené špeciálne na túto príležitosť.

So Sládkovým svetom pantomímy bolo výrazne späté aj výtvarné umenie a Sládek ako maliar a výtvarník prezentoval svoje diela na viacerých výstavách.

Za svoju tvorivú činnosť získal viacero ocenení. V roku 1998 dostal cenu Ministra kultúry SR za vynikajúcu dlhoročnú prácu a osobný prínos pre slovenskú kultúru a umenie. V roku 2000 mu slovenský prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy a v tom istom roku si prevzal od nemeckého prezidenta Johannesa Raua štátne vyznamenanie Kríž za zásluhy I. triedy.

Tvorivú i životnú cestu svetoznámeho míma opísal aj dokumentárny film režiséra Martina Šulíka nazvaný Milan Sládek (2020).