Český Ústavný súd vyhovel hnutiu ANO a zrušil podstatné časti lex Babiš II

Český Ústavný súd (ÚS) vyhovel opozičnému hnutiu ANO a zrušil podstatné časti zákona nazývaného "lex Babiš II", ktorý sprísňoval zákon o konflikte záujmov vrátane pravidiel vlastníctva médií či prijímania dotácií politikmi. ÚS to krátko po vyhlásení nálezu uviedol v utorok na sociálnej sieti X, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Hnutie ANO malo výhrady ako k obsahu zákona, tak aj k procedúre prijatia, a práve tým sa zaoberal ÚS. Poslanci ANO kritizovali najmä to, že zmena bola súčasťou novely zákona o združovaní v politických stranách a politických hnutiach a považovali ju preto za takzvaný prílepok. Pirátsky poslanec Jakub Michálek ju predložil ako pozmeňovací návrh krátko pred koncom druhého čítania uvedenej novely. Podľa šéfky poslaneckého klubu ANO Aleny Schillerovej nebol dostatočný čas na jej prerokovanie.

ÚS sa stotožnil s tým, že návrh Michálka bol prílepok, a preto ho zrušil. Obsahom zákona sa nezaoberal. Rozhodujúcim sa podľa neho stalo pochybenie pri procese prijatia zákona. „Dnešné rozhodnutie Ústavného súdu chráni nielen práva súčasnej opozície, ale aj všetkých prípadných budúcich politických menšín,“ uviedol súd.

Argumentoval tiež tým, že dôvera spoločnosti v zákony je okrem iného podopretá aj o dôveru v proces ich prijímania, ktorý by mal byť otvorený, transparentný a jednoznačný. „Zákon musí byť výsledkom diskurzu vedeného naprieč politickým spektrom. Náležitý je taký legislatívny proces, ktorý umožňuje otvorenú diskusiu medzi zástancami konkurenčných názorov vrátane názorov menšinových,“ dodal ÚS.

Rozhodnutie nebolo jednomyseľné. Podľa predsedu súdu Josefa Baxu bolo šesť sudcov proti, pričom názorový rozpor sa týkal miery, kedy má ÚS zasiahnuť a kedy veci ponechať parlamentu, aby si ich usporiadal sám. Na Ústavnom súde ČR rozhoduje 15 sudcov.

Schillerová rozhodnutie ocenila. Zaisťuje podľa nej rovné práva pre všetky budúce politické menšiny a pripomína, že účelové zákony zamerané na konkrétne osoby nemajú v demokratickej spoločnosti miesto. Michálek bol, naopak, kritický. ÚS podľa jeho slov opäť umožnil oligarchom v politike vlastniť médiá. Avizoval, že zákon predloží znova, tentokrát však v inej podobe, aby to bolo v súlade s rozhodnutím súdu.

Sprísnenú podobu zákona v auguste podpísal prezident Petr Pavel, platiť mala od budúceho roka. Na základe normy malo okrem iného platiť, že vrcholoví politici nebudú môcť prevádzkovať televíziu, rozhlas alebo vydávať periodickú tlač, pričom zákaz sa vzťahoval na skutočného vlastníka, aby politici právnu normu neobchádzali. Pôvodnú podobu zákona „lex Babiš“ prijali českí poslanci v roku 2016. Podľa neho stačilo, aby politici vložili akcie svojej firmy vlastniacej médiá do zvereneckých fondov.