Gén po neandertálcoch prezradia aj zuby, toto si všímajte

Úsmev je jedna z prvých čŕt, ktoré si všímame pri zoznamovaní. Ako však pripomínajú vedci z londýnskeho University College, zuby o nás prezrádzajú viac ako len to, či sa o ne dobre staráme.

Výskum publikovaný v žurnále Current Biology sa zameral na zuby 882 dobrovoľníkov s predkami z Európy, Severnej Ameriky a Afriky, ktorým zmerali korunky a merania porovnali s genetickými informáciami. Existuje pritom 18 genómov, ktoré ovplyvňujú veľkosť a tvar jednotlivých skupín zubov.

Jeden z génov ovplyvňujúcich tvar zubov je podľa vedcov dedičstvom po neandertálskych predkoch, ktorí sa krížili s pravekým človekom. Jeho nositelia majú tenšie predné zuby, a jeho prítomnosť zistili len u ľudí s európskymi predkami. Okrem užších predných zubov majú oproti iným celkovo menší chrup.

Rozličný vzhľad, rovnaká pevnosť

Foto: Evgeniy Kalinovskiy/Shutterstock.com

Ako vysvetľuje vedúci autor štúdie Kaustubh Adhikari, užšie zuby v prípade nositeľov špeciálneho génu neznamenajú aj tenšiu sklovinu. Z tohto dôvodu sa nedá predpokladať, že zuby potomkov pravekých Európanov sú náchylnejšie na lámanie alebo ochorenia.

„O niečo užšie zuby, ktoré majú nositelia nami identifikovaného génu, nie sú zlým znamením. Netreba sa o ne báť – ide o bežnú súčasť ľudskej rozmanitosti.“

Podľa Adhikariho tenšia vrstva skloviny v tomto prípade nevplýva ani na bielosť zubov, keďže jej tvorba podlieha odlišným biologickým procesom.

Ako dodal spoluautor štúdie Andrés Ruiz-Linares, z výskumu nie je zrejmé, či užšie zuby vznikli ako dôsledok adaptácie v rámci evolúcie. „Je možné, že tieto gény boli vybraté kvôli ich pôsobeniu na ďalšie časti tela, takže k zmene tvaru zubov došlo len ako k vedľajšiemu produktu,“ dodal Ruiz-Linares.