Čo sa deje po transplantácii? Takto sa mení myseľ príjemcov orgánov

Príjemcovia transplantovaných orgánov sa po operácii často stretávajú so zvláštnymi zmenami nálad, chutí a spomienok. Ako informuje Daily Mail, poukazujú na to viaceré výskumy, pričom najvýraznejšie zmeny sa dostavujú u príjemcov nového srdca.

Na rozličné preferencie pri výbere jedál, hudby či dokonca partnerov sa sťažujú aj príjemcovia ďalších orgánov vrátane obličiek, pľúc a tváre. Niektorí pritom „dedia“ novú povahu po darcovi, čo viedlo vedcov k otázke, či si pacienti tiež spomínajú na spomienky darcu.

Zdedené spomienky

Prípadová štúdia z tohto roku poukazuje na 9-ročného chlapca po transplantácii srdca od trojročného dievčatka, ktoré sa utopilo v bazéne. Chlapec podľa matky nemal odkiaľ vedieť, že darkyňa vzácneho orgánu zomrela pri utopení, no napriek tomu podľa nej po operácii pociťoval obrovský strach z vody.

Ďalší prípad hovorí o vysokoškolskom profesorovi, ktorému voperovali srdce od policajta. Ten zomrel v dôsledku výstrelu do tváre, a profesor sa po operácii údajne začal stretávať s náhlymi „zábleskmi svetla“ pred očami. „Tvár sa mi celá rozžeraví, normálne to páli,“ uviedol príjemca orgánu.

Z dosiaľ známych poznatkov je pravdepodobné, že k takýmto udalostiam dochádza kvôli priamemu prepojeniu srdca s mozgom. Srdce pritom tvoria aj neuróny a bunky podobné tým v mozgu.

Transplantácia tiež môže viesť k zmene génov zodpovedných za správanie. Svoju rolu pri tom zrejme zohráva aj teória bunkovej pamäti, podľa ktorej si každá bunka v tele tvorí vlastné spomienky, no jej mechanizmus zostáva stále nejasný.

Môžu za to lieky?

Vo vedeckej obci sa nájdu aj odborníci, ktorí zdôvodňujú zmeny správania konzervatívnejším spôsobom. Viacerí tvrdia, že k nim môže dôjsť vplyvom psychologickej odpovede tela na závažný zákrok. Vylúčené nie je ani pôsobenie imunosupresívnych liekov, ktoré často zvyšujú chuť do jedla, a teda menia pohľad na jedlo ako také.

Výskum z 90. rokov poznamenáva, že pacienti často prichádzajú na zákrok už s obavou z „prevzatia“ osobnostných čŕt od darcu orgánov, čo môže viesť k podvedomým zmenám ich správania po zákroku. Nemalú úlohu pri tom zohráva zrejme aj stres zo život ohrozujúcej situácie, ktorý môže zmeniť pohľad na medziľudské vzťahy.

„Detaily prenosu spomienok, neuroplasticity a adaptácie orgánov v tele vysvetlí ďalší interdisciplinárny výskum, ktorý poskytne bližší pohľad na transplantáciu orgánov a širšie aspekty neurológie a ľudskej identity.“

Vedci si od výsledkov ďalšieho skúmania sľubujú lepšiu starostlivosť o pacientov po transplantácii orgánov, a zároveň lepšie pochopenie ľudského vedomia.