Biden mesiac pred nástupom Trumpa predstavil nové klimatické ciele

Iba mesiac pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu sa zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov v USA do roku 2035 o 61 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Som hrdý na to, že moja administratíva realizuje najodvážnejší klimatický program v americkej histórii,“ povedal Biden vo videopríhovore, v ktorom ocenil nové opatrenia zamerané na udržanie Spojených štátov na ceste k nulovým čistým emisiám do roku 2050.

Trump počas svojho prvého funkčného obdobia v prezidentskom úrade od dohody z Paríža odstúpil. Aj keď sa očakáva, že tak spraví aj po druhýkrát a zruší emisné predpisy, Bidenove nové klimatické ciele sú podľa serveru Axios navrhnuté s ohľadom na niektoré z Trumpových pravdepodobných politík.

Hovorkyňa Trumpovho tímu Karoline Leavittová pre AFP uviedla, že Trump počas prvého obdobia v Bielom dome „podporoval ochranu prírody a životné prostredie a zároveň hospodársky rast pre rodiny“. Tieto politiky podľa nej priniesli „cenovo dostupnú a spoľahlivú energiu pre spotrebiteľov spolu so stabilnými a dobre platenými pracovnými miestami“.

Bidenov vyslanec pre klímu John Podesta v telefonáte s novinármi pripustil, že Trump môže klimatické úsilie odsunúť do úzadia. Zároveň ale vyjadril presvedčenie, že hnacou silou pokroku v tejto otázke bude súkromný sektor a štátne a miestne samosprávy.

Environmentálne skupiny nové klimatické ciele končiacej administratívy vo všeobecnosti privítali. Stanovenie týchto cieľov, ako aj plán, ako ich dosiahnuť, malo lehotu najneskôr do februára 2025. Je v nich zahrnutý aj záväzok znížiť emisie mimoriadne znečisťujúceho metánu o 35 percent do roku 2035.

„Toto je dôležitý bod a kritérium pre perspektívne štáty, mestá a podniky, ktoré si uvedomujú, že riešenie klimatických zmien je dobré pre hospodárstvo,“ uviedla Rachel Cleetusová z neziskovej organizácie Únia znepokojených vedcov.

Bidenova administratíva podľa AFP pravdepodobne presadzovala vôbec najambicióznejšie klimatické programy v histórii USA. Okrem iného sa vrátila k parížskej dohode a zaviazala sa chrániť 30 percent pôdy a vody do roku 2030.

Kritici však poukazujú na rozpor, ktorý spočíva v tom, že USA si zachovávajú postavenie najväčšieho svetového producenta fosílnych palív. Aj napriek pokroku však Spojené štáty zostávajú mimo plánu na splnenie svojho súčasného cieľa znížiť emisie do roku 2030 o 50-52 percent v porovnaní s úrovňami z roku 2005.