Betlehemská hviezda nebola vôbec kométa, tvrdí slovenský astronóm

Betlehemskou hviezdou, ktorá sa zjavila Trom kráľom nad jasličkami po narodení Ježiša Krista, bola v skutočnosti zrejme planéta Venuša. Prípadne išlo o konjunkciu dvoch veľmi jasných planét, buď Jupitera a Venuše, alebo Jupitera a Saturna. Toto vysvetlenie uviedol pre TASR ako pravdepodobné astronóm Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.

Podľa Biblie sa hviezda mala objaviť na východe, čo by zodpovedalo situácii, keď Venuša vychádza nad obzor za svitania ako Zornička. „Pýtali sa, kde je ten práve narodený židovský kráľ? Videli sme totiž na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť,“ hovorí Biblia. Vo veršoch 9 a 10 sa píše: „Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až zastala nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť.“

V minulosti sa hviezda na Betlehemom vyobrazovala aj ako kométa. Ako jeden z prvých použil tento symbol taliansky umelec Giotto di Bondone (1266 - 1337) vo svojom najväčšom diele Klaňanie sa Troch kráľov, čo je cyklus fresiek namaľovaný v kaplnke Scrovegniovcov v Padove. Umelec toto dielo dokončil v roku 1305. Zrejme ho ovplyvnilo pozorovanie kométy známej dnes pod menom Halleyova kométa a bola dobre pozorovateľná v roku 1301, teda počas jeho života.

Keď kométu už pod jej súčasným názvom prvý raz vyfotografovali v roku 1910, bolo vzhľadom na podobu objektov zrejmé, že predrenesančný umelec vychádzal z vlastnej skúsenosti. Podľa astronómov sa však Halleyho kométa nemohla objaviť na oblohe v predpokladanom čase narodenia Ježiša Krista – aj keď bola v tom čase už dávno známa. Do blízkosti Zeme sa vracia raz za 75,3 roka, naposledy bola pozorovateľná v roku 1986.

Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. Zodpovedali by tomu aj astronomické záznamy, podľa ktorých nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom až trikrát v roku sedem pred naším letopočtom, a to 29. mája, 30. septembra a 7. decembra. Pritom práve tento rok udávajú historici často ako rok, kedy sa reálne mohol Ježiš Kristus narodiť.

Jupiter, Saturn a Venuša patria k najjasnejším objektom oblohy. Saturn dosahuje zdanlivú veľkosť až mínus 0,5 magnitúdy (0,5 mag), Jupiter dokonca – 2,9 mag a Venuša až – 4,9 mag. (Platí, že čím je číslo menšie, tým je objekt jasnejší, teda najjasnejšie objekty majú zápornú hodnotu tejto veličiny.) Pre porovnanie, najjasnejšia hviezda oblohy Sírius v súhvezdí Veľkého psa má zdanlivú veľkosť – 1,5 mag, hviezda Vega v súhvezdí Lýry 0 mag, a ešte o niečo menej žiarivá Polárka v Malom voze napríklad + 1,9 mag. Objekty so zdanlivou veľkosťou 6 mag a vyššie nie sú viditeľné voľným okom.

Práve kométy dosahujú zväčša takúto nízku jasnosť a len výnimočne môžu konkurovať jasu spomínaných planét. Stalo sa tak v prípade známej kométy Neowise v roku 2020. Jednou z teórii je potom aj výbuch supernovy 23. februára v roku 4 pred Kristom – dnes je známa ako PSR 1913+16 alebo Hulse-Taylorov pulzar.

Pôsobivá konjunkcia Jupitera a Venuše sa dala pozorovať na jar roku 2023. V týchto dňoch, a to aj počas Vianoc, žiari po západe Slnka nad západným obzorom mimoriadne jasná Venuša ako Večernica. Za obzor zapadá až po 19.30 hodine stredoeurópskeho času (SEČ), konkrétne na Štedrý deň 24. decembra to bude o 19.47 h SEČ (údaj pre Bratislavu). V januári a vo februári bude zapadať dokonca až medzi 20. a 21. hodinou večer.

Dobre viditeľná je v tomto období planéta Jupiter, napríklad 24. decembra vyjde o 14.39 a žiari na oblohe až do ranných hodín – zapadá o 6.15 h SEČ. Napokon na prelome rokov zažiari aj veľmi jasná planéta Mars charakteristická svojou načervenalou resp. oranžovou farbou. Vychádza napr. 24. decembra o 18.10 h a rovnako je viditeľná po celú noc. Začiatkom budúceho roka 12. januára 2025 sa Mars ocitne najbližšie k Zemi, cca 95,7 miliónov kilometrov, čo je situácia, ktorá nastáva cca raz za dva roky.