Nobelista varuje pred „zrkadlovými baktériami“, žiada zastavenie výskumu

Desiatky vedcov z celého sveta sa podpísali pod výzvu na ukončenie výskumu, ktorý sa pokúša zostrojiť syntetické „zrkadlové baktérie“. Tie nahrádzajú biologické molekuly, a v prípade napadnutia ľudského organizmu by mohli celkom prevziať kontrolu nad ním.

Ako informuje denník Daily Mail, pred nebezpečnými baktériami varuje aj biológ a držiteľ Novelovej ceny Gregory Winter, ktorý približuje, že baktérie po napadnutí krvného obehu môžu spôsobiť až zástavu obehu a mozgovú príhodu. Môžu tiež napadnúť vonkajšie poranenia a viesť k vzniku nehojacich sa rán.

Podľa Wintera najhoršia správa, ktorú so sebou výskum prináša, je, že vakcína proti baktériám sa bude vyvíjať len ťažko, ak vôbec.

Prečo sa prirodzene nevyskytujú v prírode

Niektoré molekuly disponujú vlastnosťou chirality, pri ktorej nie je možné ich zjednotiť s ich zrkadlovým obrazom. Ten sa v prírode bežne ani nevyskytuje, keďže na ich správnu činnosť nie je potrebný.

Zrkadlová verzia chirálnych molekúl sa však dá zostrojiť umelo v laboratóriu, hoci nástroje na jej fungovanie sú zatiaľ len „v plienkach“. Už teraz však existujú obavy z ich potenciálnych schopností.

Researchers have already created mirror-image amino acids and other biomolecules, but some see enormous risks in extending that work to create mirror-image organisms. https://t.co/kZipyXhnAW @NewsfromScience

— Science Magazine (@ScienceMagazine) December 20, 2024

38 vedcov vo výzve varuje, že ak dôjde k vývinu zrkadlových molekúl, je len malá pravdepodobnosť, že sa ich podarí zadržať pred únikom z laboratória do voľnej prírody.

Winter v tejto súvislosti uvádza ako príklad baktérie, ktoré dokážu rásť na nechirálnych živinách a premeniť ich na chirálne molekuly.

„Infekčné zrkadlové baktérie by teda mohli rásť v živých organizmoch, pričom by využívali nechirálne molekuly ako zdroj živín.“

Zrkadlové baktérie by sa takto mohli množiť a vytvárať fyzické bariéry, čím by mohli prispieť k upchatiu ciev. Ľudské telo by proti nim nemalo žiadnu obranu, keďže naše obranné mechanizmy rozoznávajú len pravotočivú DNA alebo ľavotočivé proteíny, no nie ich zrkadlový obraz. Z rovnakého dôvodu by bolo ťažké zostrojiť účinnú vakcínu proti nim, domnieva sa Winter.

Hrozivejšie ako klimatická zmena

Únik zrkadlových baktérií z laboratória do zaľudnených oblastí by mal na ľudstvo ničivejšie následky ako klimatická zmena, tvrdí Winter.

„Zo začiatku sa môžu šíriť pomaly, lebo nebudú mať vyvinutý špeciálny mechanizmus na nakazenie človeka. Keď sa však vyvinú, budú infekčnejšie. Horšie je, že môžu nakaziť aj iné živé organizmy vrátane rastlín a zvierat, a bude nemožné ich odstrániť z krehkých ekosystémov, v ktorých žijeme.“

V prípade, že by došlo k nakazeniu rastlín zrkadlovými baktériami, mohlo by to ohroziť kvalitu a bezpečnosť všetkých plodín na zemi.

Výskum je v tejto oblasti zatiaľ len v začiatkoch, a podľa odborníkov bude trvať desiatky rokov, kým sa nám podarí vyvinúť skutočné zrkadlové baktérie, ak vôbec. Dá sa skôr predpokladať, že vedci investujú svoje úsilie do tvorby zrkadlových bielkovín, ktoré by mohli byť užitočné pri liečbe onkologických ochorení.