Od básne k nesmrteľnej melódii: Príbeh piesne Tichá noc

Ich predchodcami boli koledy, ktoré majú svoj prapôvod v Rímskej ríši, spievali ich aj Slovania už ako ľudové piesne pri príležitosti veľkých cirkevných sviatkov, Vianoce nevynímajúc. Hudba nepozná hranice, a tak najznámejšie koledy prekonali hranice mnohých krajín a boli preložené do desiatok jazykov. Najznámejšou je pieseň Tichá noc, Stille Nacht či Silent Night, ktorá patrí k Vianociam už 206 rokov. Jej prvá verzia však bola úplne iná, ako ju poznáme dnes.

V nemeckom origináli ako Stille Nacht, heilige Nacht bola pôvodne napísaná ako báseň už v roku 1816, jej autorom je kňaz Joseph Mohr. Dva roky nato napísal Franz Xaver Gruber – organista na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu – melódiu, stihol to urobiť počas jedného dňa. Prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Kožené vaky na ňom prehrýzli myši, a tak ju organista zahral iba na gitare. Na prvýkrát však veľmi nezaujala.

V roku 1821 opravoval kostolný organ v Oberndorfe Carl Mauracher, pri oprave objavil aj noty tejto piesne. Dal ich miestnemu organistovi vo Fügene, ktorému sa pieseň zapáčila a šíril ju ďalej. Rodina Rainerovcov a Strasserovcov, ktorá sa venovala výrobe rukavíc a popritom aj speváckej činnosti, ju zaradila do svojho repertoára. V roku 1838 sa už objavila v oficiálnom lipskom spevníku a v roku 1843 sa stala súčasťou nemeckého hudobného fondu.

Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 prvýkrát zaznela aj na americkej pôde. Dnes sa táto vianočná pieseň spieva vo viac ako 320 jazykoch na celom svete. Z pôvodných šiestich veršov sa v najznámejšej verzii spieva len prvý, druhý a posledný verš. V roku 2011 bola Tichá noc, svätá noc uznaná organizáciou UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo v Rakúsku. Kaplnka Stille-Nacht v Oberndorfe je dnes turistickou atrakciou.

Tichá Noc – Fragile / Robo Opatovský / Nela Pocisková