Český etnológ: Česi radi chodia na polnočné omše, no Ježiško zostáva bez duchovného rozmeru

Trendom sa napríklad stala masová účasť na polnočných bohoslužbách, ktoré však väčšina Čechov nevníma nábožensky, ale skôr ako zaujímavé stretnutie. Nábožensky nevnímajú ani Ježiška nosiaceho darčeky, no v spoločnosti je to tak silno zakorenené, že ich zrejme bude v Česku nosiť naveky. Spravodajkyni TASR to v rozhovore povedal český etnológ a historik Jiří Woitsch, ktorý je riaditeľom Etnologického ústavu Akadémie vied ČR (AV ČR).

„Svet a Česká republika v súčasnosti stoja pred mnohými výzvami. Sme v dobe rozkolísaných istôt, vojen, spochybňovania svetového poriadku. Do spoločnosti to vnáša veľkú neistotu a má to politické, ekonomické či sociálne dôsledky. Takéto zneistenie a vo všeobecnosti doba neistoty býva dosť často aj časom, keď sa spoločnosti takpovediac vracajú k tradíciám,“ vysvetlil Woitsch.

Niektoré novodobé zvyky podľa neho nemajú so skutočnými tradíciami nič spoločné. Za dobrý príklad takejto vymyslenej tradície a jej masového rozšírenia označil betlehemské svetlo. „To je vec stará maximálne 40 – 50 rokov. So skutočnými tradíciami to nemá absolútne nič spoločné. Je to niekde na pomedzí misijnej náboženskej činnosti a brutálneho marketingu. Nehovorím, že je to dobré alebo zlé – najmä preto, že to ľudia naozaj autenticky prežívajú,“ vysvetlil etnológ. Dodal, že zvyk má v sebe aj akýsi porevolučný étos, pretože prvé betlehemské svetlo bolo do ČR dovezené v decembri 1989.

Po tomto roku sa české Vianoce nezmenili ihneď, ale skôr postupne. Za socializmu boli podľa Woitscha privátnejšie a chudobnejšie, teda oveľa viac založené na domácej výrobe pokrmov, domácom pečení aj výrobe darčekov. S tým, ako po roku 1989 väčšej časti populácie rástla životná úroveň, sa postupne stávali komerčnejšími a konzumnejšími. Nezmenilo sa však to, že ani pred rokom 1989, ani po ňom Vianoce v Česku nemali a nemajú striktne duchovný rozmer, a to bez ohľadu na vonkajšie symboly.

„Okrem spomínaného betlehemského svetla je po roku 1989 výraznou 'novinkou', že sa oveľa viac – najmä v mestách – začalo masovo chodiť na polnočné omše. Úplne tam však absentuje akýkoľvek náboženský rozmer. Je to skôr lifestylová záležitosť, povedal by som, že možno až móda,“ povedal Woitsch a zdôraznil, že rozdiely však sú medzi Moravou a Čechami či vidiekom a mestami. Niektorí ľudia to vnímajú ako pekné a zaujímavé rodinné stretnutie. „Ale pre časť ľudí je to o tom byť tam videný a urobiť si, nedajbože, selfíčko na Instagram, že 'Som na polnočnej',“ podotkol.

Ježiško síce v krajine tradične nosí darčeky, ale väčšina to nijak nábožensky nevníma. Že je to zdrobnenina mena Ježiša Krista, si podľa neho ľudia príliš neuvedomujú. Považujú ho skôr za symbol dobra, lásky a láskavosti. „Odpor k hocičomu inému, čo by toho nášho Ježiška malo nahradiť, je taký silný, že zmenu v tomto smere nepriniesli ani smiešne pokusy 50. rokov nahradiť Ježiška Dedom Mrázom a neúspešné sú aj moderné marketingové pokusy nahradiť Ježiška Santa Clausom,“ povedal etnológ a dodal, že bez ohľadu na najrôznejšie premeny spoločenského prostredia bude darčeky v Česku zrejme naveky nosiť Ježiško.