Ako sa z Mikuláša stal Santa: Korene obľúbeného zimného dobrodinca

Santa Claus je obľúbenou postavou detí na celom svete, kým sa však usídlil na mrazivom severe, musel prejsť dlhú cestu.

Korene Santa Clausa sú staré a dlhé a siahajú do dnešného Turecka, kde pred viac než 1600 rokmi žil jeho predobraz – svätý Mikuláš, ktorý pôsobil v meste Myra (dnes Demre). Pochádzal zo zámožnej rodiny a hoci v detstve osirel, ujal sa ho strýko, ktorý bol v Myre biskupom. Mikuláš biskupský úrad prebral po strýkovej smrti ešte ako mladý muž.

Dodnes sa traduje príbeh o tom, že chudobnému otcovi dievčat tajne daroval peniaze na ich veno, aby sa mohli vydať. Ak by sa nevydali, podľa vtedajšieho zvyku by boli predané do otroctva. Skutok svätého Mikuláša nezostal bez odozvy a neskôr ľudí v núdzi začali obdarúvať aj iní ľudia, hoci z toho „obviňovali“ Mikuláša a pokračovali v tom aj po jeho smrti. Zvyk sa rozšíril do takej miery, až sa zdalo, že Mikuláš dokáže byť na viacerých miestach naraz.

Mikuláš bol po smrti vyhlásený za svätého a stal sa patrónom detí, námorníkov, lukostrelcov a mnohých ďalších skupín ľudí. Príbeh o jeho skutkoch a zvyk obdarúvať sa mincami alebo drobnosťami si zachoval popularitu počas celého stredoveku. Za jeho sviatok bolo stanovené výročie jeho smrti – 6. december. V tento deň sa zvykli konať hostiny na jeho počesť. Nosil červené biskupské rúcho.

Protestantská reformácia v 16. storočí spôsobila pokles obľuby svätého Mikuláša, pretože v mnohých oblastiach Európy potlačila uctievanie svätých vrátane neho. Obľubu si zachoval v Holandsku, kde dostal meno Sinterklaas. Podľa holandskej ľudovej tradície tiež nosil červené biskupské rúcho, pomáhali mu elfovia. Večer 5. decembra po svete cválal na koni ponad strechy domov a komínom sa spúšťal do jednotlivých domov. Deťom, ktoré mu pre koňa nechali niečo pod zub, dal do topánok za odmenu nejakú drobnosť.

Sinterklaas sa do Nového sveta dostal spolu s holandskými osadníkmi v 17. a 18. storočí. Osadníci zrejme v roku 1624 v Severnej Amerike založili mesto Nový Amsterdam, no o vyše 40 rokov neskôr ho po prehre v Druhej anglo-holandskej vojne stratili. Angličania mesto premenovali na New York.

„Veľké jablko“ bolo rušným prístavom, a tak sa tu miesili rôzne národy a kultúry. Holandské príbehy o Sinterklaasovi sa stretli s anglickými príbehmi o iných nositeľoch vianočných darčekov. Jedným z nich bol anglický Father Christmas (Otec Vianoce), ktorý v 17. storočí zásluhou puritánov vznikol v Británii. Sinterklaas sa pod vplyvom rôznych príbehov začal meniť a jeho meno sa poangličtilo na Santa Claus. Miestne noviny meno Santa Claus po prvý raz použili v roku 1773, čo znamená, že v tom čase už muselo byť rozšírené medzi obyvateľmi mesta a dobre známe.

Santa sa premenil zo štíhleho biskupa na korpulentného starca zásluhou amerického spisovateľa Washingtona Irvinga, ktorý o ňom v roku 1809 v knihe A History of New York napísal, že je objemný a fajčí fajku.

Predstavu o Santa Clausovi v roku 1823 výrazne ovplyvnil Clement Moore svojou básňou A Visit from Saint Nicholas (známejšou ako „Twas the Night Before Christmas“). Pririekol mu v nej veľké vrece plné darčekov, čarovné sane ťahané sobmi a brucho okrúhle „ako miska želatíny“ – a väčšina Santových podobizní z konca 19. storočia ho takto aj zobrazovala.

Definitívnu podobu získal Santa Claus vďaka Haddonovi Sundblomovi, ktorý v 30. rokoch 20. storočia ilustroval reklamy. Práve on ho obliekol do typickej červenej čiapky, kabáta a nohavíc lemovaných bielou kožušinou a obul mu čierne kožené topánky, čím mu vtisol podobu známu v súčasnosti.