Čo veda hovorí o Santovi a jeho soboch? Prekvapivé fakty

No práve v prípade magických bytostí býva o to zaujímavejšie pozrieť sa na ne cez prizmu vedy. Textový výber známych i menej známych vedeckých faktov o Santa Clausovi.

Santa Clausovi píšu listy deti z celého sveta, preto má na Štedrý deň plné ruky práce. Arnold Pompos z Purdueovej univerzity v roku 1998 vypočítal, že Santa v tom čase navštevoval približne dve miliardy detí v 800 miliónoch domácností a prešiel pri tom vzdialenosť približne 160 miliónov kilometrov, teda viac, než vzdialenosť Zeme od Slnka (150 miliónov kilometrov).

Santa darčeky rozdáva, keď deti spia, teda približne od 20.00 hod do 6.00 hod. Na rozvoz darčekov tak má zdanlivo iba desať hodín, no zdanie klame. Deti žijú po celej Zemi, ktorá sa otáča okolo svojej osi. Svet je rozdelený do časových pásiem a Santa letí z východu na západ, čím k pôvodným desiatim hodinám získava celý jeden deň navyše. Celkovo tak má na obdarovanie všetkých detí 34 hodín.

Santova úloha je napriek tomu neľahká a preto sa musí ponáhľať. Podľa televízie BBC by Santa musel letieť rýchlosťou 4.705.882 kilometrov za hodinu, čo je 7,4-násobne rýchlejšie ako najrýchlejší objekt vyrobený človekom – sonda Parker NASA, ktorá dosiahla rýchlosť 635.266 kilometrov za hodinu. Ak by sa Santa skutočne pohyboval takto rýchlo, vplyvom vysokej teploty vznikajúcej trením o atmosféru by sa prakticky okamžite vyparil. Našťastie ich všetkých pred týmto osudom chráni kúzlo Vianoc, dodáva BBC.

Aj samotné soby ťahajúce Santove sane sú výnimočné. Ak sa opomenie fakt, že dokážu lietať a že Rudolfov nos svieti na cestu, tak sane v skutočnosti vôbec neťahajú soby, ale sobice (samice sobov). Dôvod je jednoduchý, uviedli pre britský denník Telegraph Gerald Lincoln a David Baird z Edinburghskej univerzity – všetky soby na vyobrazeniach Santu a jeho saní majú na hlavách vždy parohy. Samce sobov však zhadzujú parohy po skončení ruje a na Vianoce ich už nemajú. V tom čase majú na hlavách parohy iba brezivé samice.

Samice sobov si na zimu vytvárajú veľké zásoby tuku, ktorý môže tvoriť až 50 percent ich telesnej hmotnosti. Tuk ich chráni pred treskúcou zimou, keď môžu teploty klesnúť až na -43 stupňov Celzia. Samce sobov naopak spotrebujú väčšinu energie počas ruje a na zimu im zostáva len okolo päť percent telesnej hmotnosti v tuku.

Neurovedkyňa Melanie Furrerová a chronobiologička Sara Meierová z Univerzity v Zürichu v roku 2023 skúmali spánkové návyky sobov. Počas prežúvania soby vykazovali mozgové vlny podobné spánku mimo fázy REM (NREM). Napriek šumu spôsobenému pohybom vedkyne naznačili, že soby môžu „spať“ aj počas prežúvania. Indíciami bol ich pokojný stav, zatvorené oči a znížená reakcia na okolité zvuky.

Ďalšou zaujímavosťou je schopnosť sobov vidieť ultrafialové (UV) svetlo. Vedci z University College London odhalili, že oči sobov zachytávajú svetlo s vlnovou dĺžkou až 320 nanometrov. To im umožňuje nájsť potravu, ako sú lišajníky, ktoré v UV svetle žiaria, aj v extrémnych podmienkach arktickej zimy.