Čo spôsobilo globálne ochladenie v roku 1831? Vedci poznajú odpoveď

Globálne ochladzovanie, ktoré pred 200 rokmi viedlo k masívnemu úbytku úrody a následnému hladomoru, má podľa nových zistení na svedomí dianie na ruských Kurilských ostrovoch. Poukazuje na to výskum škótskej University of St Andrews, ktorý sa zameral na hľadanie príčiny tejto klimatickej katastrofy.

Ako informuje denník Daily Mail, k razantnej zmene zemskej atmosféry malo podľa všetkého dôjsť po tom, ako v roku 1831 na Kurilských ostrovoch vybuchla sopka Zavaristkij. Do vzduchu tak preniklo ohromné množstvo popola, ktorý obmedzil prienik slnečných lúčov k zemskému povrchu.

Okrem výrazného ochladenia došlo k poklesu zrážok v Afrike, Indii a Japonsku, čo viedlo k slabej úrode a následnému hladomoru.

„Vedci dlho vedia, že v roku 1831 došlo k veľkej erupcii, ale jej zdroj bol dodnes neznámy. Náš chemický rozbor popola odhalil, že zdroj tejto klimatickej zmeny sa nachádza na vzdialenom sopečnom ostrove na Kurilách.“

K výbuchu môže dôjsť zas

Foto: Belikova Oksana/Shutterstock.com

Poslednú erupciu sopky Zavaritskij vedci zaznamenali v roku 1957, no stále ju považujú za aktívnu, takže k výbuchu môže dôjsť opäť v budúcnosti.

Keď Zavaritskij vybuchol v roku 1831, na celom svete sa ochladilo zhruba o 1 stupeň Celzia. Sírové výpary v atmosfére navyše zatienili slnko, takže z rôznych častí severnej pologule hlásili modré, fialové a zelené sfarbenie oblohy.

Vedci pri výskume analyzovali vzorky ľadu z Grónska, ktorý sa sformoval ešte v roku 1831. Pri analýze našli pozostatky popola, ktorého zloženie sa zhoduje s popolom vulkánu na vzdialených Kurilských ostrovoch.

„Zavaritskij sme určili ako zdroj, pretože jeho magma má špecifické chemické zloženie, ktoré sa odlišuje od okolitých sopiek.“

Klimatická zmena z roku 1831 sa dosiaľ pripisovala výbuchu filipínskej sopky Babuyan Claro, o čom však neexistoval hmatateľný dôkaz. Ďalším z možných zdrojov mala byť talianska sopka Ferdinandea, ktorá skutočne vybuchla v lete 1831, no išlo len o „mierny“ výbuch.