Jana Brejchová, jedna z najväčších osobností českého herectva má 85 rokov

Pre svoj šarm a krásu získala prezývku ´česká Bardotka´. Počas kariéry stvárnila desiatky postáv na divadelných doskách, filmovom plátne i televíznej obrazovke. Dnes (20. januára) má 85 rokov.

Pred kamerou sa objavila už v trinástich rokoch. Keď režisér Jiří Sequens pripravoval v roku 1953 nakrúcanie filmovej drámy Olověný chléb, jeho asistent Ladislav Helge hľadal na pražských základných školách vhodnú predstaviteľku pre úlohu dievčaťa Píďalky. Vybral si budúcu filmovú hviezdu.

Jana Brejchová sa narodila 20. januára 1940 v Prahe. Film do jej života vstúpil už v ranom detstve. Hneď po skončení základnej školy začala pracovať ako pisárka v kancelárii, jej tajným prianím ale bolo stať sa herečkou. S tým však rodičia nesúhlasili, a tak sa už v skorej mladosti musela postaviť na vlastné nohy a naplno sa začala venovať herectvu.

Prielom v kariére začínajúcej herečky znamenal v roku 1957 oceňovaný film režiséra Jiřího Weissa Vlčí jáma. Dievčenský pôvab a nesporný herecký talent uplatnila v roku 1958 vo filmoch Žižkovská romance (r. Zbyněk Brynych) a Morálka paní Dulské v réžii Jiřího Krejčíka. V tom istom roku sa stala Jana Brejchová najúspešnejšou českou herečkou.

Ďalšiu presvedčivú kreáciu predviedla v okupačnej dráme režiséra Jiřího Krejčíka Vyšší princip (1960). Za túto úlohu získala na Medzinárodnom filmovom festivale v Locarne Striebornú plachtu. Do tohto obdobia však patrí aj jej prvé nevydarené manželstvo s režisérom Milošom Formanom.

Trofej z Locarna odštartovala Brejchovej medzinárodnú kariéru a začala nakrúcať v Rakúsku a Nemecku. Zoznámila so svojím neskorším druhým manželom, nemeckým režisérom a hercom Ulrichom Theinom. Po roku sa ich manželstvo skončilo rozvodom. V Nemecku nakrútila v roku 1965 aj oceňovaný česko-nemecký film Das Haus in der Karpfengasse (Dům v Kaprové ulici). Za rolu Boženy získala nemeckú filmovú cenu Deutscher Filmpreis v kategórii najlepšia herečka v hlavnej úlohe.

V rokoch 1966 - 1983 bola vydatá za českého herca Vlastimila Brodského, s ktorým má dcéru, taktiež poprednú herečku, Terezu Brodskú. So svojou dcérou sa nestretávala pred kamerou príliš často. Spolu si však zahrali napríklad v dráme Citlivá místa (1987). Režisér Vladimír Drha ich dokonca obsadil do úlohy matky a dcéry.

Naopak, s Vlastimilom Brodským stvárnila pred kamerou celý rad úloh. Spolu hrali napríklad vo filmoch Kdyby tisíc klarinetů (r. Ján Roháč, 1964), Ženu ani květinou neuhodíš (Zdeněk Podskalský, 1966), Farařův konec (Evald Schorm, 1968), v komédii Ďábelské líbánky (Podskalský, 1970), Noc na Karlštejne (Podskalský, 1973) a v roku 1974 si zahrali manželskú dvojicu v komédii Petra Schulhoffa Hodíme se k sobě, miláčku...?

Medzi ďalšie snímky Jany Brejchovej patria Baron Prášil (Karel Zeman, 1961), Mladý muž a bílá velryba (Jaromil Jireš, 1978) rodinná trilógie režiséra Václava Gajera Pod Jezevčí skalou (1978), Na pytlácké stezce (1979) a Za trnkovým keřem (1980), dráma Zánik samoty Berhof (Jiří Svoboda, 1983), Skalpel, prosím (Jiří Svoboda, 1985) či Návrat ztraceného raje (Vojtěch Jasný, 1999). Známe sú aj niektoré úlohy v seriáloch My všichni školou povinní alebo Arabela.

V arabelovskej fantasy (1980) stvárnila s manželom kráľovský pár. Po rozvode s Vlastimilom Brodským sa stal životným partnerom Jany Brejchovej herec Jaromír Hanzlík, s ktorým sa však nezosobášila. Jej posledným manželom bol ďalších český herec Jiří Zahajský, ktorý zomrel v roku 2007. Jej sestrou bola herečka Hana Brejchová - hviezda Formanovho filmu Lásky jednej plavovlásky zomrela vlani v apríli.

Poslednou filmovou postavou Jany Brejchovej bola matka zo snímky Jana Hřebejka Kráska v nesnázích (2006), za ktorú získala Českého leva. Toto prestížne ocenenie si prevzala aj v roku 2010 za umelecký prínos českému filmu. Keďže už niekoľko rokov zápasí s vážnymi zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú stály lekársky dohľad, svoju mimoriadne úspešnú filmovú aj divadelnú kariéru musela jedna z najväčších hviezd v dejinách českej kinematografie predčasne ukončiť.

V roku 2022 predstavila jej dcéra Tereza Brodská spomienkovú knihu Moje máma Jana Brejchová, v ktorej približuje jej profesionálny i súkromný život.