Slovenskí europoslanci žiadajú o intenzívnejšie opatrenia proti znečisťovaniu plastmi

Podľa vyjadrení slovenských europoslancov z Výboru EP pre životné prostredie pre TASR je nevyhnutné v tomto procese pokračovať.

Rozprava v pléne EP nasledovala po tom, ako vlani v decembri krajiny OSN v juhokórejskom Busane nedosiahli dohodu o vytvorení prvého právne záväzného nástroja na riešenie globálneho znečistenia plastmi. Zasadnutie bolo prerušené a rokovania budú pokračovať v priebehu roku 2025.

EÚ je odhodlaná dodržiavať globálnu zmluvu o plastoch a zameriava sa na prípravu legislatívy týkajúcej sa plastov na jedno použitie, obalov a odpadu z obalov, prepravy odpadu či nakladania s odpadom. Začiatkom decembra to v oficiálnom vyhlásení potvrdila eurokomisárka pre životné prostredie Jessika Roswallová.

V EÚ poplatok za plasty nie je len cestou na zníženie plastového odpadu, ale slúži aj na financovanie rozpočtu EÚ do roku 2027. Výška odvodu je 0,80 eura za kilogram nerecyklovaného plastového odpadu z obalov. Každý členský štát je povinný tieto odvody zaplatiť do spoločnej kasy EÚ.

Michal Wiezik (Obnovme Európu/PS) pripomenul, že do roku 2060 objem vyprodukovaných plastov narastie trojnásobne a že momentálne sa vo svete recykluje iba deväť percent plastových odpadov.

„Zlyhanie rokovaní v Busane vnímam negatívne. Ohrozuje zdravie ľudí, oceány a biodiverzitu na našej planéte. Aj vzhľadom na nástup nového amerického prezidenta Donalda Trumpa je nevyhnutné, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v prijímaní opatrení na znižovanie plastového odpadu,“ opísal situáciu. Podľa jeho slov členské štáty OSN vyjadrili ochotu rokovať o tejto otázke, čo je „svetlo na konci tunela“. Spresnil, že Únia musí aj naďalej podporovať inovácie v obehovej ekonomike a spoluprácu v tejto otázke nielen medzi členskými štátmi EÚ, ale aj s partnermi na medzinárodnej úrovni.

Martin Hojsík (Obnovme Európu/PS) vyjadril nádej, že sa v roku 2025 podarí obnoviť rokovania o plastoch. „Hoci sa v Busane nepodarilo dosiahnuť dohodu, veľmi zreteľne sa ukázalo, kto na akej strane stojí, a rokovania pokračujú. Na jednej strane sú krajiny exportujúce ropu, ako je Saudská Arábia či Rusko a uvidíme, či aj USA, ktoré majú na raste výroby plastov ekonomický záujem,“ povedal. Pripomenul, že na druhej strane je väčšia skupina krajín, ktoré sú odhodlané problém riešiť záväznou dohodou. TASR oslovila aj poslankyňu Moniku Beňovú (Smer-SD) z rovnakého výboru, tá sa však k téme nevyjadrila.

Podľa údajov Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) sa každý rok vo svete vyrobí 400 miliónov ton plastov. Odhaduje sa, že 12 % týchto plastov sa spaľuje a iba 9 % sa recykluje. Zvyšok je zneškodnený na skládkach alebo uvoľnený do životného prostredia vrátane oceánov.