Konsolidácia by podľa Kamenického mala byť tvrdšia. Podľa analytikov by sa malo šetriť na výdavkoch

Zhodli sa na tom oslovení analytici, ako aj Ján Tóth, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Konsolidácia by sa podľa Tótha mala sústrediť skôr do roku 2026, keď Slovensko bude mať ešte k dispozícii peniaze z plánu obnovy a nie až do volebného roku 2027.

„Minimálny objem, ktorý musíme (v konsolidácii) urobiť, je 650 až 700 miliónov eur. Ambícia ministerstva financií je niekde na úrovni 800 až 850 miliónov eur,“ priblížil Kamenický objem konsolidácie pre budúci rok v utorok (28. 1.) na konferencii Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).

„Budem sa snažiť, aby konsolidácia prebiehala viac na tej výdavkovej časti. Myslím si, že tých daní, ktoré sme už zaviedli, bolo dosť,“ povedal Kamenický.

Konsolidácia verejných financií by sa podľa predsedu RRZ mala v ďalšom období sústreďovať nie na príjmovú, ale na výdavkovú stranu rozpočtu. „Na príjmoch by mala byť menšia časť balíčka, väčšia časť konsolidácie by mala byť postavená na výdavkoch. Keď sa musí konsolidovať na príjmoch, tak treba skôr zdaňovať spotrebu, majetok, prípadne negatívne externality, ale nezdaňovať aktivitu. Vo výdavkoch sa treba sústrediť na bežné výdavky, ale neznižovať verejné investície. Na výdavkoch je potrebné sa snažiť o trvalé riešenia, teda mať adresnosť výdavkov, nie plošné výdavky,“ uviedol na konferencii SOPK Tóth.

Ďalšiu konsolidáciu by mala vláda podľa Tótha sústrediť do roku 2026 a neodkladať ju na rok 2027. „Prvým dôvodom je, že sa prísun peňazí z plánu obnovy končí v roku 2026, ekonomika teda už v roku 2027 nebude mať tieto peniaze. Je tiež priaznivá situácia na trhu práce. Ak by sa zefektívňovala verejná správa, ľudia by si oveľa ľahšie našli prácu. Problémom môže byť aj globálny ekonomický šok, ako aj slovenský politický cyklus,“ podčiarkol predseda RRZ.

Potrebný objem konsolidácie podľa Michala Lehutu, analytika VÚB, určia februárové makroekonomické a daňové prognózy, ktoré budú zrejme pesimistickejšie ako tie, z ktorých vychádzal rozpočet na roky 2025-2027. „S najväčšou pravdepodobnosťou tak bude potrebný objem konsolidácie väčší, ako aktuálne spomínal minister financií. A to aj z toho dôvodu, že podľa RRZ hrozí nesplnenie cieľa, deficit maximálne 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku. Sústredenie sa na výdavkovú časť verejných rozpočtov by pre pripravovanú ďalšiu konsolidáciu mohlo znamenať, že nebude škodiť ekonomike až tak, ako balíček prijatý na tento rok, ktorý najmä zvyšuje daňové a nedaňové príjmy,“ zdôraznil Lehuta.

„V súbehu s konsolidačnými opatreniami naďalej vidíme priestor v prehodnotení plošných opatrení či v príliš štedrej sociálnej politike štátu,“ uviedol Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.

Z pohľadu časovania samotných konsolidačných opatrení by bolo podľa Kočiša lepšie, ak by boli v nasledujúcich rokoch rozložené rovnomernejšie. „Konsolidácia v objeme približne dvoch miliárd eur v roku 2027, ktorý by mal byť aj volebným rokom, je z pohľadu politicko-ekonomického cyklu relatívne ťažko predstaviteľná. Na túto skutočnosť ostatne upozornila aj agentúra Moody´s v poslednom hodnotení, keď nám znížila rating,“ dodal Kočiš.

„Predpokladaná miera konsolidácie na úrovni 2,8 miliardy eur v priebehu nasledujúcich dvoch rokov je odhad počítajúci so vzostupom príjmov štátneho rozpočtu, ktorý je podľa nášho názoru nadhodnotený o približne 300 miliónov eur,“ doplnil Tomáš Boháček, analytik 365.bank.

Orientácia na výdavkovú stranu rozpočtu je aj podľa neho správna. „Obávame sa však, že predmetom jej plnenia nebudú rozpočtové kapitoly, v ktorých je priestor najväčší. Existuje výrazný priestor na výdavkovej strane, najmä čo sa týka úspory na výplaty 13. dôchodkov, ktoré sú v dnešnej situácii a implementovanej podobe neudržateľné,“ uzavrel Boháček.