Magické vianočné obrady mali priniesť hojnosť a súdržnosť

Mládenci sa váľali v hnoji
Ľud veril, že “tak ako bolo cez Vianoce, bude aj po celý rok”. Po dedine chodili mládenci v maskách kozy alebo býka s magickou plodonosnou funkciou. Symbolizovali potenciu a počas výstupu v každom dome sa vyváľali v hnoji alebo na zemi, čím jej odovzdali silu svojej plodnosti.

Dôležitým predmetom plodonosnej mágie bola slama, a to nielen v Európe ale aj v Ázii, Amerike a v Tichomorí. Ľudia ju stlali pod štedrovečerný stôl a spávali na nej. Vianočná slama sa podkladala pod sliepky, aby dobre niesli, obväzovali sa ňou stromy, aby dobre rodili, alebo sa pálila na obilnom poli.

Predchodcovia vianočného stromčeka
Magickú funkciu ľudia pripisovali aj závesným slameným predmetom, ktoré nazývali kvočka, pavúk alebo slamená baba. Boli to predmety upletené zo slamy alebo klásky zapichnuté do zemiaka a ozdobené srsťou, stuhami a poľnými plodinami. Niekedy mali stromovitý tvar a boli vlastne predchodcami vianočného stromčeka. Po Vianociach ich gazdiné odkladali do komory a používali ako magický predmet v ľudovom liečení.

Z ďalších zvyklostí možno spomenúť železnú reťaz, ktorou sa omotali nohy stola, čo malo zaručiť súdržnosť rodiny. Gazdovia dávali k štedrovečernému stolu aj dožinkový veniec, aby si zabezpečili dobrú úrodu v nasledujúcom roku.

Kysučania mávali na Vianoce tri stromčeky - v dome, v chlieve a na hnoji
Na Kysuciach mávali kedysi až tri vianočné stromčeky, pod štedrovečerným stolom úrodu a pri stole maselničku, do ktorej z každého jedla odkladali pre statok. Z tradičných vianočných zvykov sa však podľa Dariny Hnidkovej z Kysuckého múzea uchovalo medzi ľuďmi veľmi málo.

„Len v tých starších rodinách a hlavne na dedinách snáď niektoré, ako chodenie betlehemcov, vinšovanie po rodinách, návšteva polnočnej omše, varenie kapustnice či oblátky s medom. No, čo sa týka zdobenia stromčekov, darčekov, štedrej večere a celého priebehu Vianoc, skvosty starých otcov a materí nahradili západne štýly,“ povedala Hnidková.

Kysuckí gazdovia chodievali na vianočné stromčeky už v novembri cez sviatok Všetkých svätých, pretože sa hovorilo, že keď sa stromček v tom období zotne, tak vydrží dlhšie a neopadáva. „Gazda priniesol tri stromčeky, do domu jedličku a jeden smrek k statku do chlieva a druhý na hnoj. Stromček sa zdobil jablkami, orechmi, cesnakom, cibuľou, papierovými a slamenými ozdobami, v bohatších rodinách balili do pozlátka kockový cukor. Stromček bol vždy upevnený nad štedrovečerným stolom pod povalou,“ hovorí Hnidková.

Štedrovečerný stôl býval prikrytý ľanovou plachtou, pod ktorou bola troška sena a v každom rohu kovový peniaz. Na stole bola sviečka, oblátky, med, ovocie, domáce víno, modlitebná knižka, ruženec a domáci chlieb, na ktorom bol na vrchu zapečený cesnak a hrudka soli. Pod stolom nesmela chýbať všetka úroda, ktorá sa im v roku urodila - zemiaky, ovocie či strukoviny. Stôl obopli reťazou, aby rodina držala pospolu a nohy si pokladali na kus železa, aby boli silní a zdraví po celý rok.

Po sladkých oblátkach, haluškách a uvarenej kapuste sa jedávala vilija, ktorá pozostávala z uvarených suchých slivák, jabĺk, hrušiek a hrachu. „Jedávala sa aj slivková polievka, ktorej sa hovorilo brja. Vo vode sa uvarili suché slivky, pridalo sa nové korenie, bobkový list, cibuľa, trošku soli a zahustilo sa zápražkou, ktorá sa robila na sucho, nakoľko bol veľký pôst. Preferovaným jedlom bola aj vianočná kapustnica, ktorá sa v mnohých rodinách varí tradične až dodnes. Po štedrej večeri si všetci spoločne pripili vareným domácim vínom, rodina sa poobliekala a odišla po spievaní popod okná k susedom a spoločne odchádzali na polnočnú svätú omšu,“ dodala Hnidková.