S deťmi je o tragédiách potrebné hovoriť citlivo, odporúča psychológ

Po prvotnom šoku je dôležité poskytnúť bezpečný priestor pre vyjadrenie pocitov a podporiť otvorenú komunikáciu. Uviedol riaditeľ občianskeho združenia (OZ) IPčko a psychológ Marek Madro.

Ak deti prejavia záujem alebo obavy, je vhodné sa s nimi o tragédiách rozprávať, ale citlivo. „Treba však prispôsobiť informácie ich veku a emocionálnej zrelosti. Netreba ich zahlcovať detailmi, ale skôr im dať priestor na otázky. Ak dieťa vníma situáciu a cíti neistotu či strach, ignorovanie témy mu nepomôže. Naopak, môže to viesť k domýšľaniu si scenárov, ktoré môžu byť ešte desivejšie. Niektoré deti budú chcieť hovoriť hneď, iné až po niekoľkých dňoch či týždňoch. Dôležité je byť prítomný a dostupný, keď budú pripravené,“ vysvetlil Madro.

Každý na tragickú udalosť podľa jeho slov reaguje inak, ale niektoré varovné signály môžu naznačovať, že dieťa či mladý človek situáciu spracováva ťažko. „Dieťa odmieta chodiť do školy alebo sa sťažuje napríklad na bolesti brucha, hlavy či iné somatické príznaky, alebo je dieťa tichšie, podráždenejšie, často sa zamýšľa, alebo má problémy so sústredením. Môžu sa objaviť aj problémy so zaspávaním alebo stravovacími návykmi. Taktiež sa môže objaviť prílišná naviazanosť na rodičov, učiteľov alebo kamarátov. Deti, ktoré sú neisté, môžu klásť otázky, či sa to môže stať aj u nich v škole a či sú v bezpečí,“ povedal Madro.

Ak tieto prejavy pretrvávajú dlhšie ako niekoľko týždňov alebo sa zhoršujú, je podľa neho vhodné vyhľadať pomoc školského psychológa alebo odborníka na duševné zdravie.

Čo sa týka agresivity u detí a mladých ľudí, je podľa Madra prirodzené, že cítia zlosť, hnev alebo frustráciu v náročných situáciách. „Problém však nastáva, keď sa tieto emócie neventilujú zdravým spôsobom a začnú sa prejavovať ako dlhodobá agresivita. Rodičia a učitelia by si mali všímať napríklad reakcie dieťaťa - výbuchy zlosti aj drobnosti - neprimerane reaguje na kritiku alebo sa častejšie dostáva do konfliktov. Ak sa dieťa odťahuje od rovesníkov, prestáva komunikovať s rodinou a trávi veľa času osamote, môže ísť o nejaký varovný signál,“ zdôraznil psychológ.

Madro radí, že ak dieťa opakovane hovorí o tom, že „nič nemá zmysel“, „treba sa pomstiť“ alebo „svet je zlý“, je potrebné situáciu riešiť a neignorovať takéto vyjadrenia.

„Dôležité je umožniť deťom vyjadriť svoje emócie zdravým spôsobom, ponúknuť im bezpečný priestor na vyjadrenie obáv. Niekedy stačí, aby dieťa vedelo, že ho niekto počúva a berie vážne. Ak sa objavia silné prejavy frustrácie, izolácie či násilného správania, je dôležité osloviť odborníkov,“ dodal Madro.