Šéf NATO navštívi Slovensko

Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok navštívi Slovensko.

S prezidentom Petrom Pellegrinim i predsedom vlády Robertom Ficom bude rokovať o téme zvyšovania výdavkov na obranu. Pellegrini to v sobotu potvrdil pre médiá počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, informuje osobitný spravodajca TASR.

Spojenci v Severoatlantickej aliancii sa v roku 2014 dohodli, že na obranu každoročne vyčlenia dve percentá svojho HDP. Nový americký prezident Donald Trump však na členské štáty teraz nalieha, aby prispievali až piatimi percentami HDP.

Rutte v rozhovore pre magazín Politico na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že členské štáty budú musieť výdavky na obranu zvýšiť výrazne viac než na tri percentá HDP. O tom, koľko by to malo nakoniec byť, sa podľa neho bude rokovať na júnovom summite NATO v Haagu.

„Je dôležité, že bude prebiehať diskusia s členskými štátmi, kam má až tá hranica zvýšených výdavkov ísť, v akom tempe a v akom časovom horizonte,“ povedal Pellegrini.

Na druhej strane však zdôraznil, že sa netreba sústrediť iba na „percentá“, ale aj na potreby každého členského štátu a ich armád. Takisto bude podľa neho dôležité vysvetliť obyvateľom, prečo by malo k zvyšovaniu výdavkov dôjsť. Aj o tom chce vo štvrtok hovoriť so šéfom NATO Ruttem.

„Ak budeme mať (v rámci Aliancie) nejakú dohodu na postupnom zvyšovaní výdavkov na obranu na viac ako dve percentá HDP, bude musieť pravdepodobne dôjsť k zmene fiškálnych pravidiel tak, aby na príspevky presahujúce túto sumu bola členským štátom udelená výnimka, a to aj na možné prekročenie výšky dlhu - aby neboli sankcionované za to, že im tento dlho rastie,“ dodal Pellegrini.

Konferencia v Mníchove podľa neho ukázala, že EÚ stojí pred zásadnou výzvou vybudovať silný európsky a bezpečnostný pilier NATO. V tejto súvislosti tvrdil, že Únia nemôže byť plne závislá len od rozhodnutí Spojených štátov a čakať, či prídu alebo neprídu na pomoc.

Európa by podľa Pellegriniho mala disponovať takými obrannými a vojenskými kapacitami, aby bola schopná akúkoľvek hrozbu alebo útok na členské krajiny odvrátiť aj svojou silou bez zásahu USA.

„Neznamená to však, že sa Európa vydá cestou samostatnej bezpečnostnej politiky. Ide o posilnenie jedného piliera a tiež o to, aby Spojené štáty a NATO mali v rámci krajín Európy relevantného partnera,“ dodal.