EÚ chce žalovať Slovensko, ide o zelené zdroje

Prínos obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pritom k pokrytiu spotreby elektriny v Európskej únii (EÚ) rástol podľa Eurostatu v roku 2023 najviac za posledných 20 rokov. Upozornila na to v piatok Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).

Slovensko podľa asociácie nestihlo do legislatívy zapracovať smernicu z roku 2023, ktorá požaduje od členských štátov zadefinovanie jasných lehôt pre povoľovacie procesy pre konkrétne technológie OZE. „V štádiu povoľovania sú na Slovensku, už len v prípade vetra, elektrárne s inštalovaným výkonom dvoch blokov jadrových elektrární. Stále však narážajú na pomalé povoľovacie procesy. Rozvoj iných OZE u nás brzdia aj unikátne poplatky, ako je G-komponent, ktorý musia výrobcovia zelenej elektriny platiť,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Najmenej využívaným OZE na Slovensku je podľa SAPI stále veterná energia, pričom v Európe práve veterné elektrárne v roku 2023 vyrobili až 38,5 % zelenej elektriny, nasledované vodnými elektrárňami (28,2 %), fotovoltickými elektrárňami (20,5 %) a biomasou (6,2 %). V tejto súvislosti asociácia zdôraznila, že Slovensko má podmienky na rozumné využívanie všetkých týchto obnoviteľných zdrojov.

Aj vzhľadom na nestabilné geopolitické prostredie, ktoré môže ovplyvniť ceny energetických komodít, by mala vláda SR podľa Karabu zrýchliť prijímanie legislatívnych zmien a zjednodušiť povoľovacie procesy.

Slovensko je podľa asociácie spomedzi 27 členských krajín EÚ z pohľadu podielu OZE na hrubej spotrebe elektriny na šiestom mieste od konca. Zároveň je jednou z krajín s najvyššou závislosťou na dovoze plynu, uhlia a jadrového paliva. „Neustále riešime, odkiaľ zabezpečiť stabilné dodávky plynu, namiesto toho, aby sme konečne podporili vybudovanie lokálnych, zelených a z pohľadu cien výhodných zdrojov,“ uzavrel Karaba.