Ľudí, ktorí veria konšpiračným teóriám, spája táto vlastnosť

V posledných rokoch sa začali najmä prostredníctvom sociálnych sietí šíriť rôzne konšpirácie, či už o plochej Zemi, pristátí na Mesiaci alebo pandémii Covid-19.

Prečo však ľudia veria konšpiračným teóriám? V štúdii publikovanej v časopise Journal of Social Issues sa vedci zo Staffordshire University rozhodli odpovedať na túto otázku. Podľa ich analýzy viera v konšpirácie spočíva v jednom kľúčovom faktore - v zlobe. Hlavný autor štúdie David Gordon uviedol:

„Zlomyseľné psychologické motívy sa objavujú vtedy, keď sa ľudia cítia v konkurenčnej nevýhode, často keď sa cítia neistí, ohrození alebo nedocenení. Zloba je túžba „vyrovnať podmienky“ tým, že sa snažíme niekoho iného zraziť na kolená, pretože máme pocit, že nemáme inú možnosť. Konšpiračné teórie môžu jednotlivcom slúžiť ako spôsob, ako uspokojiť túto túžbu prostredníctvom odmietania odborných názorov a vedeckého konsenzu.“

Tím vedcov uskutočnil tri experimenty, do ktorých sa zapojilo 1 000 účastníkov, aby posúdil, ako zlomyseľnosť interaguje s tromi zavedenými motiváciami pre konšpiračné myslenie.

Boli to: potreba porozumieť svetu (epistemické motívy), potreba bezpečnosti (existenciálne motívy) a potreba spoločenského významu (sociálne motívy).

Pri všetkých troch motiváciách výskumníci zistili, že vyššia miera zlomyseľnosti bola spojená so silnejšou vierou v konšpiračné teórie. Spoluautorka štúdie Megan Birneyová uviedla:

„Nenaznačujeme, že ľudia si vedome vyberajú zlomyseľnosť, keď veria konšpiračným teóriám a šíria ich. Naše zistenia skôr naznačujú, že pocity znevýhodnenia v týchto troch oblastiach môžu vyvolať spoločnú psychologickú reakciu, ktorá spôsobuje, že jednotlivci sú vnímavejší k viere v konšpiračné teórie.“

Vedci dúfajú, že tieto zistenia by mohli pomôcť v boji proti viere v konšpiračné teórie. V súčasnosti sa väčšina ľudí snaží konšpirátorov presvedčiť overenými informáciami.

Štúdia namiesto toho navrhuje, aby sme sa zaoberali sociálnymi a politickými podmienkami, ktoré podporujú pocity neslobody, neistoty a konkurencie. Gordon dodal:

„Ak chápeme konšpiračné presvedčenia ako prejav zlomyseľnosti - reakciu na skutočné alebo vnímané sociálne a ekonomické znevýhodnenie - potom je riešenie dezinformácií neoddeliteľné od riešenia širších spoločenských problémov, ako je finančná neistota a nerovnosť.“