Macron chce debatu o francúzskom jadrovom dáždniku

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v televíznom prejave k národu oznámil, že na budúci týždeň sa v Paríži stretnú náčelníci generálnych štábov krajín, ktoré sú pripravené prevziať zodpovednosť za garantovanie budúceho mieru na Ukrajine. Zdôraznil, že mier na Ukrajine nemožno uzavrieť za hocijakú cenu a pod ruským diktátom.

Vyzdvihol mierový plán pripravený s Ukrajinou a niekoľkými ďalšími európskymi partnermi. „Chcem veriť, že Spojené štáty budú stáť pri nás, ale musíme byť pripravení, ak to tak nebude,“ povedal Macron.

„Mier nemôže byť kapituláciou Ukrajiny. Nemôže byť jej kolapsom a nedá sa ani zamieňať za prímerie, ktoré by bolo príliš krehké,“ uviedol Macron po tom, ako Washington pozastavil dodávky vojenského materiálu a spravodajských informácií do Kyjeva a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez účasti Ukrajiny a Európy.

Pripomenul, že Rusko začalo inváziu na Ukrajinu už v roku 2014 a potom nedodržalo dohodu o prímerí podpísanú v Minsku. Označil to za precedens, ktorý je dôkazom, že „dnes už nemôžeme veriť Rusku na slovo“.

„Ukrajina má právo na mier a bezpečnosť pre seba a je to v našom záujme a v záujme bezpečnosti európskeho kontinentu,“ vyhlásil Macron a dodal, že Francúzsko preto v záujme dosiahnutia mieru spolupracuje s Britániou, Nemeckom a ďalšími európskymi krajinami.

Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadovať nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojovať na frontovú líniu, ale „budú tam po podpísaní mieru, aby zabezpečili jeho dodržiavanie“.

Francúzsky prezident zdôraznil, že mier v Európe už nie je garantovaný, lebo Rusko zmenilo ukrajinský konflikt na globálny a „táto jeho agresivita nepozná hranice“.

Upozornil, že Rusko pokračuje v posilňovaní svojej armády - do roku 2030 chce mať o 300.000 vojakov viac a vo výzbroji ďalších 3000 tankov a 300 bojových lietadiel. Podľa Macrona je vzhľadom na to ťažko uveriť, že sa súčasné Rusko zastaví na Ukrajine. „Rusko sa stalo... hrozbou pre Francúzsko a Európu,“ povedal Macron.

Uviedol, že Francúzsko je naďalej oddané NATO a partnerstvu so Spojenými štátmi. „Musíme však urobiť viac,“ zdôraznil s tým, že je potrebné „posilniť našu nezávislosť v oblasti obrany a bezpečnosti“.

Vzhľadom na vývoj hrozieb Macron prisľúbil dodatočné investície do obrany a zároveň ubezpečil, že sa tak stane bez zvyšovania daní.

V tejto súvislosti Macron informoval, že chce otvoriť diskusiu o ochrane spojencov z európskeho kontinentu francúzskymi jadrovými zbraňami, ktoré od roku 1964 „vždy zohrávali rolu pri zachovávaní mieru a bezpečnosti v Európe“.

Spresnil, že s týmto návrhom prichádza v reakcii na výzvu budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza, a zdôvodnil ho zvýšením bezpečnostných rizík v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Zdôraznil, že akékoľvek rozhodnutie o použití jadrových zbraní zostane na francúzskej hlave štátu.

Vo svojom prejave sa Macron venoval medzinárodnej situácii a jej dôsledkom pre Francúzsko i pre Európu, pričom hovoril o „prebiehajúcich historických udalostiach, ktoré narúšajú svetový poriadok“. Vyjadril presvedčenie, že Európa má ekonomickú silu, moc a talent, aby sa vyrovnala s výzvami týchto čias.

Macron vyjadril nádej, že sa mu amerického prezidenta Donalda Trumpa podarí odradiť od vedenia obchodnej vojny proti Číne, Kanade a Mexiku. Uviedol však, že Francúzsko by sa malo pripraviť na to, že Spojené štáty rozhodnú o clách na európsky tovar.