Zlý spánok má prekvapivú súvislosť s konšpiráciami

Pri absencii kvalitného spánku sa často môže u ľudí objaviť podráždenosť, opuchnuté oči, kruhy pod očami a ospalosť. Teraz však výskum naznačuje, že nedostatok spánku môže zvýšiť riziko viery v konšpiračné teórie.

Podľa výskumníkov, ktorí sledovali viac ako 1 000 Britov, je pravdepodobnejšie, že tí, ktorí po dobu mesiaca nemali dostatok pokojného spánku, budú podporovať konšpiračné teórie, ako sú tie o plochej Zemi a útoku z 11. septembra 2001.

Výskum zameraný na konšpiračné teórie už dlho naznačuje, že na vine môžu byť osobnostné črty, pričom neistí, paranoidní a impulzívni ľudia sú náchylnejší na prijímanie konšpiračných teórií. Nedávna štúdia tiež ukázala, že týchto ľudí spája zloba, ktorá sa objavuje, keď sa cítia neistí, ohrození alebo nedocenení.

Štúdia publikovaná v časopise Journal of Health Psychology však naznačila, že takéto zmeny osobnosti by mohol vyvolať aj zlý spánok. Odborníci uviedli, že riešenie kvality spánku by nám mohlo umožniť lepšie „kriticky vyhodnocovať informácie a odolávať zavádzajúcim príbehom“. Daniel Jolley, docent sociálnej psychológie na Nottinghamskej univerzite a hlavný autor štúdie, tiež povedal:

„Spánok je kľúčový pre duševné zdravie a kognitívne funkcie. Ukázalo sa, že nedostatočný spánok zvyšuje riziko depresie, úzkosti a paranoje, čo sú faktory, ktoré tiež prispievajú k vzniku konšpiračných presvedčení. Náš výskum naznačuje, že zlepšenie kvality spánku by mohlo slúžiť ako ochranný faktor proti šíreniu konšpiračného myslenia.“

Výskumníci z Nottinghamskej univerzity uskutočnili dve hodnotenia, ktorých sa zúčastnilo 1 000 účastníkov, aby posúdili, ako spánok ovplyvňuje motiváciu ku konšpiračnému mysleniu.

V prvom prípade 540 dobrovoľníkov vyplnilo hodnotenia kvality spánku pred prečítaním článku o požiari katedrály Notre Dame v Paríži v roku 2019. Niektorí boli vystavení konšpiračnému príbehu, zatiaľ čo iní čítali faktografický opis, ktorý požiar pripisoval nehode. Výskumníci uviedli, že tí, ktorí mali horšiu kvalitu spánku, výrazne častejšie verili konšpiračnej verzii udalostí.

V druhej štúdii sa vedci snažili vysvetliť súvislosť medzi týmito dvoma javmi, pričom sledovali 575 dobrovoľníkov, ktorí vyplnili osobnostné dotazníky. Pýtali sa ich na ich emocionálny stav v danom čase, pričom na výber mali možnosti ako „hnev“, „šialenstvo“, „zlosť“, „strach“ a „nervozita“. V dotazníku sa hodnotilo aj to, s akou pravdepodobnosťou trpia depresiou, ako aj to, ako paranoidne sa cítili počas posledného mesiaca.

Potom sa ich pýtali na ich názory týkajúce sa konkrétnych známych konšpiračných teórií vrátane klimatických zmien a teroristického útoku z 11. septembra. Vedci zistili, že vplyv depresie na kvalitu spánku a pravdepodobnosť vzniku konšpiračného myslenia je významný. Dodali, že svoju úlohu zohráva aj hnev a paranoja.

V samostatnom výskume, ktorý sa týkal takmer 400 ľudí a bol uverejnený v roku 2023, sa uvádza, že tí, ktorí bojujú s nespavosťou, majú väčšiu pravdepodobnosť, že sa im ich emócie vymknú spod kontroly. To viedlo k vyššej pravdepodobnosti, že si osvoja konšpiračnú mentalitu a budú prežívať psychické utrpenie, uviedli vedci z Hongkonskej univerzity.