Zlato rastie na rekordné úrovne, ako investícia má svoje špecifiká

„Cesta zlata smerom nahor síce nebola priama, no za uplynulých desať rokov sa jeho cena viac ako zdvojnásobila a od roku 2000 je viac ako 9-násobná. Investícia do zlata tak z dlhodobého horizontu priniesla približne 9 % ročný výnos,“ priblížil finančný analytik Swiss Life Select Pavel Škriniar. Zároveň však poukázal na to, že jeho investičné vlastnosti ako likvidita, výnos a riziko sú jedinečné.

„Likvidita, teda dostupnosť peňazí, je pri zlate osobitá. Zlato ako kov je platidlo samo o sebe. Nedá sa však ako platidlo používať v bežnom živote. Na speňaženie zlatej tehly či mince je potrebné nájsť obchodníka,“ vysvetlil Škriniar. Obchodník si za svoje služby bude pýtať odmenu v podobe poplatku alebo výkupnej ceny, ktorá bude nižšia ako trhová.

Aj čo sa týka výnosu pri investovaní do zlata to, čo sa javí ako samozrejmosť v horizonte desiatok rokov, nie je podľa analytika samozrejmosťou v krátkom horizonte. Prítomné sú poklesy a následná nutnosť dlhého čakania na návrat vyššej ceny. „Napríklad, ak ste kúpili zlato v roku 2011, dva roky po finančnej kríze, čakali ste nasledujúcich deväť rokov, kým sa vám ho podarilo predať za rovnakú cenu,“ pripomenul.

Riziká spojené so zlatom sú v premenlivosti jeho ceny aj v dôveryhodnosti zlatého odliatku. „Pri hľadaní a výbere predajcu zlata sa zaujímajte o jeho referencie a históriu. Nech sú vám medializované správy o podvodoch výstrahou,“ varoval Škriniar.

Zlato je tak podľa neho vhodným doplnkom k tradičným investíciám do dlhopisov, akcií a nehnuteľností. Odporúčaný podiel na investičnom majetku sa pritom pohybuje od 5 do 25 %, vyčíslil analytik.

„V pozadí rastu ceny zlata je vzostup multipolarity sveta, jeho geopolitické trieštenie či určitá deglobalizácia, ktoré prinášajú nielen snahu znížiť závislosť na americkom dolári, ale aj rast inflačných očakávaní kvôli ochromeniu medzinárodného obchodu,“ vysvetlil hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda s tým, že historicky predstavuje zlato hlavnú poistku proti inflačnému znehodnocovaniu kúpnej sily papierových peňazí.

Poukázal na to, že zlatu sa darí, hoci sú úrokové sadzby stále pomerne vysoko, čo by malo dopyt po žltom kove skôr tlmiť. Sám totiž žiadny úrok nenesie. „Ale nedeje sa tak, pretože dopyt po zlate výrazne posilňujú nákupy centrálnych bánk typu tej čínskej či indickej, ktoré najmä po zmrazení ruských devízových rezerv v roku 2022 chcú obmedziť svoje držanie dolára a nahradiť ho práve zlatom,“ dodal Kovanda.

(1 EUR = 1,083 USD)