Gruško: Rusko chce záruky: neutralitu Ukrajiny a odmietnutie jej členstva v NATO

V rozhovore zverejnenom v pondelok v denníku Izvestija sa Gruško vôbec nezmienil o už existujúcom návrhu prímeria, ktorý Ukrajina prijala, zdôraznil len, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva o Ukrajine musí spĺňať požiadavky Moskvy, doplnil Reuters.

„Budeme požadovať, aby sa súčasťou tejto dohody stali železobetónové bezpečnostné záruky,“ citoval Gruška denník Izvestija.

Ruský diplomat ozrejmil, že súčasťou týchto záruk by mal byť neutrálny štatút Ukrajiny, ako aj odmietnutie členských krajín NATO prijať Ukrajinu do aliancie. Dodal, že trvalý mier na Ukrajine a celkové posilnenie regionálnej bezpečnosti možno dosiahnuť len prostredníctvom „železobetónových bezpečnostných záruk“.

Diskusie o možnosti vyslania mierového kontingentu NATO alebo EÚ na Ukrajinu označil Gruško za „nevhodné a absurdné“.

Gruško však v rozhovore pre ruský denník vyhlásil, že „udržiavanie mieru a NATO sú vo všeobecnosti nezlučiteľné veci“. Podľa neho sa v NATO „oháňajú tým, že ide o obrannú alianciu, ale skutočnú históriu aliancie tvoria vojenské operácie, séria agresií bez akéhokoľvek dôvodu, len aby sa opäť zdôraznila ich hegemónia vo svetových a regionálnych záležitostiach“.

Zdôraznil, že Moskve „vôbec nezáleží na tom, pod akým označením môžu byť kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: či už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity“. Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, „znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu“.

Doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že „mierový balík“ potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá viesť diskusia napr. „o neozbrojených pozorovateľoch, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garančných mechanizmoch“. Nateraz je však podľa Gruška takáto diskusia predčasná.

Ochotu vyslať na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa svojich vyjadrení zverejnených v nedeľu nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnúť Kyjev, a nie Moskva.

Podľa Gruška by európski spojenci Kyjeva mali pochopiť, že funkčným riešením pre región bude len vylúčenie členstva Ukrajiny v NATO a eliminácia možnosti rozmiestnenia zahraničných vojenských kontingentov na jej území. „Potom bude zaistená bezpečnosť Ukrajiny a celého regiónu v širšom zmysle, pretože sa odstráni jedna z hlavných príčin konfliktu,“ tvrdil.

Gruško tiež vyhlásil, že konflikt na Ukrajine „v skutočnosti dospel do fázy, keď Západ utrpel strategickú porážku“. Vysvetlil, že

Západ počítal s vojenskou porážkou ruskej armády na bojisku, ekonomickým kolapsom Ruska a so zmenou režimu, ale „výsledok je presne opačný“.

Situácia na bojiskách Gruško nekomentoval, lebo je vraj „dobre známa“. Pokiaľ ide o ekonomiku, tvrdil, že v Rusku je štvorpercentný rast, zatiaľ čo v Európskej únii sa toto číslo podľa neho pohybuje od 0,1 do jedného percenta.