Do myší implantovali „gén ľudského jazyka“. Výsledky vedcov prekvapili

Väčšina ľudí disponuje jedinečnou variáciou génu NOVA1, ktorá však nie je typická pre iné druhy živočíchov. Práve to mohlo zohrať kľúčovú rolu pri vzniku ľudskej reči. Vedci z Rockefellerovej univerzity a Laboratória Cold Spring Harbor v New Yorku najnovšie zisťovali, čo sa stane, ak takúto variáciu implementujú do DNA myší.

Vyskytuje sa u väčšiny populácie

Variáciu génu NOVA1 v rámci výskumu zistili u všetkých 650 tisíc vzoriek ľudskej DNA s výnimkou šiestich jedincov, o ktorých nie je nič známe, píše portál Science Alert. Tento variant sa nevyskytoval ani u našich predkov neandertálcov a denisovanov, čo znamená, že k jeho vývinu došlo až v posledných stovkách tisíc rokov.

„Tento gén je súčasťou mohutnej evolučnej zmeny u skorých moderných ľudí, a poukazuje na možný staroveký pôvod hovoreného slova,“ uviedol neuroonkológ Robert Darnell, ktorý sa štúdiu génu NOVA1 venuje už vyše 30 rokov.

„NOVA1 je zrejme takpovediac gén 'ľudského jazyka', aj keď rozhodne ide len o jednu z mnohých genetických zmien typických pre človeka.“

Ako naň reagujú hlodavce

Darnell spolu s kolegami aplikoval ľudský variant génu NOVA1 do DNA myší, čo viedlo k zvláštnej zmene. Myši totiž začali rozlične pískať, píše sa v štúdii.

Mláďatám myší sa po aplikovaní génu zvýšila frekvencia pískania, kvôli čomu na ne matky prestali reagovať. Vyššiu frekvenciu piskotu je možné pozorovať aj u dospelých samčekov v období párenia, a tak po aplikovaní génu u nich nedošlo k zmene frekvencie. Vedci u nich na druhej strane pozorovali zložitejšiu štruktúru pískania.

„So samičkami sa rozprávali odlišne. Viete si asi predstaviť, aký ohromný dopad to môže mať na evolúciu.“

Darnell spolu s tímom zatiaľ neprišli na to, prečo ľudský gén NOVA1 spôsobuje výraznú zmenu u myší. Podľa nich je možné, že tento variant spôsobuje molekulárnu zmenu v mozgu hlodavcov, čo potvrdili aj zmeny v správaní ich RNA v oblastiach mozgu spájaných s vokalizáciou.

„Nečakali sme to. Bol to jeden z tých naozaj prekvapivých momentov vo vedeckom výskume,“ uzavrel Darnell.