Opozícia i koalícia pripúšťajú možnú potrebu zvyšovania výdavkov na obranu

Všetky strany zároveň pripúšťajú možnosť, že v budúcnosti bude potrebné zvyšovať výdavky na obranyschopnosť Slovenska. K potrebe investovať do obrany sa hlásia aj koaliční predstavitelia, minister obrany a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák a minister vnútra a líder Hlasu-SD Matúš Šutaj Eštok. Vyplýva to zo stanovísk lídrov strán po stredajšom okrúhlom stole, ktorý prezident Peter Pellegrini zvolal k téme bezpečnosti.

Kaliňák vidí naprieč politickým spektrom porozumenie na potrebe zlepšovať obranu a navyšovať zdroje. Má ambíciu predstaviť, čo presne sa má za výdavkami na obranu skrývať. „Aby bolo jasné, čo sa za ne bude presne kupovať a čo sa bude realizovať a v zásade budeme pristupovať aj k zmenám zákonov tak, aby sme posilnili našu obranu, to je celé,“ dodal. Podčiarkol význam projektov duálneho využitia. Samit NATO v Haagu považuje za kľúčový a historický. Naznačil, že by si vedel predstaviť postupné zvyšovanie výdavkov na obranu do troch percent HDP. Vyslanie slovenských vojakov do mierových síl na Ukrajinu považuje za nepriechodné. Odmieta, aby Slovensko ako krajina na hranici s Ukrajinou oslabilo vlastné obranné sily.

Šutaj Eštok súhlasí s potrebou investícií do armády. Ako podotkol, budovaná bola do mierových časov. Taktiež podporuje projekty duálneho využitia. „To sú nemocnice, cesty, mosty, to je ochrana kybernetického priestoru, ochrana krízovej kritickej infraštruktúry, čiže to sú presne výdavky, ktoré potrebujete nielen v čase vojny, ale aj v čase mieru,“ načrtol. Prostriedky by podľa neho mali ísť na projekty, ktoré pomôžu aj ľuďom v regiónoch.

Lídri troch opozičných strán sa zhodujú, že bezpečnostné prostredie v Európe sa mení a európske krajiny by mali viac spolupracovať. „Je dôležité, aby sme zatiaľ, pokiaľ je to možné, ostali v platforme NATO. Treba si však položiť otázku, čo bude potom, ak by Spojené štáty vycúvali z NATO. V tomto prípade je potrebné a dôležité vybudovať silný bezpečnostný mechanizmus európskych krajín, ktoré ho chceme byť súčasťou ako Slovenská republika,“ doplnil predseda KDH Milan Majerský.

Šéf PS Michal Šimečka považuje v otázke bezpečnosti Slovenska za dôležité udržiavať silné väzby a partnerstvá s európskymi partnermi. V tejto súvislosti opozícia vláde vyčíta rétoriku voči partnerom. Predseda SaS Branislav Gröhling podľa svojich slov prezidenta požiadal, aby prezentáciu SR v tejto téme prevzal na seba.

KDH a SaS sa zhodujú v názore, že výdavky na obranyschopnosť Slovenska by sa nemali zvyšovať, kým ostatné krajiny NATO nebudú plniť svoj záväzok prispievať na obranu dvomi percentami z HDP. Zároveň súhlasia s PS, že je potrebné vypracovať plán rozvoja rezortu obrany. Plán by mal byť podľa SaS odsúhlasený aj v parlamente, pričom na jeho tvorbe by sa mala podieľať aj opozícia, keďže by prevyšoval jedno volebné obdobie. Opozícia zároveň navrhuje, aby vznikol výbor alebo komisia, ktorá by výdavky na obranu kontrolovala. Majerský tiež potvrdil, že koaličné i opozičné strany sa na rokovaní zhodli na tom, že nesúhlasia s vysielaním slovenských vojakov na Ukrajinu.