Analytik: Trump mieni so štátmi Latinskej Ameriky zaobchádzať z pozície sily

Uviedol to politológ Kryštof Kozák z Katedry severoamerických štúdií Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej v Prahe v súvislosti s poslednými krokmi prezidenta USA voči Latinskej Amerike a Kanade.

„Panamu vyhrážkami prinútil zrušiť ekonomické partnerstvo s Čínou a naďalej si robí zálusk na kontrolu panamského prieplavu. Kolumbia sa opovážila odmietnuť prvú várku deportovaných migrantov a Trumpova administratíva jej pohrozila takými ekonomickými i diplomatickými sankciami, že svoj postoj obratom zmenila,“ konštatoval analytik. Kozák sa domnieva, že takýto postoj môže síce v krátkodobom horizonte priniesť USA výhody, no v budúcnosti tiež môže v Latinskej Amerike vyvolávať nechuť k spolupráci a záujem hľadať si nových partnerov.

Odborník na americkú politiku a transatlantické vzťahy z Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) Matěj Jungwirth vidí zmenu postoja k štátom amerického svetadielu primárne v troch oblastiach - vo vyvolaní obchodných vojen s Kanadou a Mexikom, v snahách spomaliť migračnú vlnu do USA a v uzatváraní bilaterálnych dohôd s jednotlivými štátmi Organizácie amerických štátov (OAS). Podľa analytika uvalenie ciel na dovozy z Kanady a Mexika ako azda najviditeľnejší krok Trumpovej politiky na americkom svetadiele ostáva v Kanade nepochopený a obracia verejnú mienku proti USA.

Obmedzenie migrácie nielen latinskoamerických utečencov bolo zas jedným z kľúčových sľubov Trumpa ešte počas kampane a podľa analytika preto niet divu, že v spojitosti s touto témou prichádza toľko „bombastických vyhlásení“. V neposlednom rade sa podľa neho aj uzatváranie bilaterálnych zmlúv týka migrácie, pričom Spojené štáty po niektorých krajinách „budú chcieť, aby prijímali deportačné lety, často i s občanmi tretích krajín, čo vyvoláva vážne otázky o ich legalite“.

Trumpov boj s migráciou, drogami a kriminalitou však môže podľa odborníka so sebou priniesť aj niekoľko nepriamych následkov na americkom svetadiele. Podľa Kozáka je v budúcnosti v dôsledku Trumpovej politiky možné, že dôjde k obmedzeniu nelegálnej migrácie do USA, to ale môže mať aj negatívny vplyv na množstvo rodín v Latinskej Amerike, ktoré sú odkázané na peniaze posielané domov migrantmi pracujúcimi v USA. Potlačenie drogovej kriminality zas môže prinútiť zločinecké skupiny prejsť do iných nezákonných odvetví, ako sú napríklad únosy alebo vydierania, konštatoval Kozák.

Podľa Jungwirtha je pravdepodobné, že dôsledky Trumpovej politiky, najmä tie vyplývajúce z obchodných vojen, negatívne zasiahnu aj samotné Spojené štáty. „Colné vojny môžu viesť k spomaleniu rastu americkej ekonomiky, či dokonca pádu do recesie,“ uviedol.

„Donald Trump predstavuje typický negatívny stereotyp Američana, ktorý je v Latinskej Amerike dlhodobo nepopulárny,“ priblížil Kozák, podľa ktorého v regióne bude rásť presvedčenie, že na USA sa nemožno spoľahnúť a treba hľadať kontakty v Európe alebo Ázii.

Jungwirth si rovnako myslí, že Kanada bude vyhľadávať prehlbovanie spolupráce s Európskou úniou, či už v oblasti vojenskej alebo v spoločnom postupe pri zavedení odvetných ciel proti USA. „Nedávno sa v médiách objavili výsledky prieskumu verejnej mienky, ktoré odhalili vysokú podporu vstupu do EÚ medzi kanadskými občanmi,“ poznamenal analytik. Zároveň však dodal, že sa jedná o vypätý moment a vstup sa podľa súčasného legislatívneho rámca nezdá byť reálny.

„Trumpova administratíva symbolicky pomôže spriateleným režimom v Argentíne alebo Salvádore a zároveň znepríjemní život tým vo Venezuele či na Kube,“ tvrdí Kozák. Medzi najväčších priaznivcov Trumpa na svetadiele totiž patrí najmä argentínsky prezident Javier Milei alebo salvádorský prezident Najib Bukele. Podľa analytika však väčšina ostatných lídrov z Trumpa „nie je vôbec nadšená“ a vo vyjadreniach sú podľa neho pragmaticky opatrní.

Jungwirth sa domnieva, že Trumpova politika na americkom svetadiele dokáže pomôcť rozšíriť vplyv Číny v regióne, pretože Peking sa môže začať javiť ako solídnejší a predvídateľnejší partner. Kozák si zas myslí, že Trumpova administratíva bude v Latinskej Amerike naďalej iniciatívna a to najmä pre to, lebo je „lačná po zdrojoch a nerastoch“. „Jej prezieravý postoj, konanie z pozície sily, podprahový rasizmus i ochota porušovať zmluvy však vyvolajú protireakciu, keď sa štáty Latinskej Ameriky budú snažiť hľadať spoluprácu aj mimo USA,“ uzavrel Kozák.