Farmári v Bratislave protestovali proti utrateniu zvierat

Poľnohospodári žiadali, aby vláda prehodnotila prísne nariadenie, podľa ktorého musia byť utratené všetky zvieratá vnímavé na toto ochorenie v okruhu troch kilometrov. Žiadali, aby chovy, v ktorých sa nákaza nevyskytla, dali do karantény a kontroloval sa v nich zdravotný stav zvierat. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) na piatkovej tlačovej konferencii podobné požiadavky odmietol.

Farmári argumentovali nariadeniami Európskej únie, ktoré likvidáciu nenakazených chovov priamo neprikazujú a žiadali o okamžité zastavenie likvidácie zvierat. Podobný názor má aj opozičné KDH. To nepovažuje manažovanie ochorenia za dobré a Takáčovi navrhlo, aby odvolal riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy. S návrhom na zmiernenie opatrení prišli vo štvrtok (27. 3.) aj niektorí koaliční politici.

Otázky na nevyhnutnosť likvidácie aj zdravých chovov v ohrozenej oblasti eviduje už i Európska komisia. Hovorkyňa Komisie pre oblasť zdravia Eva Hrnčířová uviedla, že slovenskí farmári nemusia zvieratá utratiť pre bruselskú legislatívu, ale preto, lebo SLAK je extrémne nákazlivá choroba. „Utratiť zvieratá na postihnutých farmách je, bohužiaľ, jediný spôsob, ako predísť tomu, aby sa slintačka a krívačka rozšírili po celom Slovensku alebo po ďalších európskych krajinách,“ vysvetlila.

Rovnako sa k prísnym opatreniam stavia aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Je nám nesmierne ľúto každej jednej utratenej dojnice, ošípanej, kozy a ovce. Poľnohospodári sú citovo spätí s dobytkom, o ktorý sa roky starajú. Každé jedno zviera, ktoré sa v týchto dňoch musí utratiť, predstavuje pre nich chovateľský príbeh, obzvlášť u malých farmárov. Pokiaľ si ale nechceme zavliecť nákazu do veľkých chovov, kde bežne mlieko produkuje tisíc aj viac dojníc, a kde tieto zvieratá zabezpečujú gro produkcie mlieka v krajine, nemáme inú možnosť,“ uviedol prvý podpredseda SPPK Emil Macho.