Europoslanci sú znepokojení politikou Trumpovej administratívy voči Rusku
- VČERA - 22:14
- Štrasburg
Väčšina poslancov Európskeho parlamentu chce, aby Európska únia reagovala rozhodne na ruskú agresiu na Ukrajine, konflikt na Blízkom východe aj na návrat tzv. veľmocenskej politiky.
Vyplýva to zo stredajšieho vyhlásenia EP, na ktoré sa odvoláva TASR. Europoslanci takisto vyjadrili znepokojenie v súvislosti s politikou novej administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Rusku a odsúdili pokusy o vydieranie ukrajinského vedenia.
EÚ by mala podľa správy o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike, ktorú podporilo 378 europoslancov, výrazne zvýšiť a urýchliť podporu pre Ukrajinu, aby bola silnejšia a odradila Rusko od ďalšej agresie po prípadnej dohode o prímerí. Europarlament varuje, že ruská invázia na Ukrajinu narúša európsku bezpečnostnú architektúru tým, že destabilizuje a ohrozuje východoeurópsky priestor a západný Balkán.
„Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení rýchlym tempom, akým nová administratíva USA ruší zavedené partnerstvá, a sú znepokojení jej politikou ústupkov voči Rusku a útokov na tradičných spojencov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
V ďalšej správe o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, prijatej 399 hlasmi, európski zákonodarcovia vyjadrili hlboké znepokojenie „nad zjavnou zmenou postoja Spojených štátov k ruskej agresívnej vojne“ a „dôrazne odsúdili akékoľvek pokusy vydierať ukrajinské vedenie, aby sa vzdalo ruskému agresorovi len s cieľom oznámiť 'mierovú dohodu'“.
Europoslanci sa však napriek tomu domnievajú, že pokračovať v spolupráci s USA je dôležitejšie ako kedykoľvek doteraz. Apelujú preto na členské štáty Únie, aby pokračovali v bilaterálnych diplomatických kontaktoch so svojimi americkými partermi ako forme spolupráce uprednostňovanej Trumpovou administratívou, a zároveň preukázali jednotu a odhodlanie zaujať spoločnú pozíciu EÚ.
Rezolúcia okrem toho zdôrazňuje potrebu úzkej koordinácie v oblasti odstrašovania a spolupráce medzi EÚ a NATO. Poslanci súhlasia s ambíciou posilniť európsky pilier v rámci NATO, ale rozvoj tzv. európskej obrannej únie by mal podľa nich prebiehať paralelne s prehlbovaním spolupráce medzi EÚ a NATO.
Europoslanci v súvislosti so zvyšujúcim sa napätím na Blízkom východe požiadali šéfku diplomacie EÚ Kaju Kallasovú, aby vypracovala komplexnú stratégiu pre tento región a zvýšila prítomnosť Európy v ňom. Zároveň vyzvali na trvalý mier a bezpečnosť pre Izraelčanov aj Palestínčanov a vyjadrili podporu snahám o realizáciu tzv. dvojštátneho riešenia.
ICC: Maďarsko má povinnosť spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom
Maďarsko má povinnosť spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom (ICC) v Haagu, skonštatoval tento súd vo štvrtok.
Rubio: USA zostanú v NATO, obranné výdavky by sme mali zvýšiť na päť percent HDP
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio pred zasadnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli odmietol „hystériu“ ohľadom členstva USA v Aliancii a potvrdil, že Washington v nej „zostane“.
Fiala: Postup USA v clách poškodzuje každého občana ČR, nemôžeme mlčať
Postup Spojených štátov, ktoré zaviedli recipročné clá 20 percent na dovoz všetkého tovaru z EÚ, poškodzuje podľa českého premiéra Petra Fialu každého Čecha.
Rutte: Spojené štáty sa neplánujú nečakane stiahnuť z Európy
Šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte vo štvrtok v Bruseli vyhlásil, že Spojené štáty neplánujú „z ničoho nič“ stiahnuť svoje jednotky z Európy.
WHO pre odchod USA čelí deficitu vo výške viac ako dve miliardy dolárov
Svetová zdravotnícka organizácia do roku 2027 očakáva dodatočný deficit 1,9 miliardy dolárov v dôsledku rozhodnutia Spojených štátov o vystúpení z organizácie.
