Hrabko: K zmrazeniu poslaneckých platov počas Matovičovej vlády neprišlo

Aktuálne je hnutie Slovensko v opozícii a Hrabko predpokladá, že bude pokračovať v tlaku na zmrazenie poslaneckých platov, zvlášť, ak sa k nemu pridáva aj zvyšok parlamentnej opozície a nevylučuje ho ani koaličný Hlas-SD.

„Dá sa skoro na sto percent vylúčiť, že by vládna koalícia schválila taký návrh, s ktorým by prišiel Igor Matovič,“ povedal publicista, podľa ktorého bude koalícia skôr preferovať možnosť predložiť vlastný návrh. Tlak opozičných strán však podľa neho môže prispieť k tomu, aby koalícia k príprave vlastného návrhu reálne pristúpila.

Vzhľadom na globálnu perspektívu ekonomicky komplikovaných časov by však podľa Hrabka bolo od poslancov takéto gesto voči občanom politicky rozumné. „Voči situácii, ktorá príde, sú tieto platy neprimerané. Lebo to najhoršie nás ešte len čaká,“ naznačil.

Na otázku, či po zvolení nového predsedu Národnej rady (NR) SR Richarda Rašiho (Hlas-SD) zvolí parlament aj štvrtého podpredsedu, post, ktorý tradične patrí opozícii, Hrabko reagoval, že by to bolo správne.

Koalícia podľa neho ani nespochybňuje tradíciu voľby jedného podpredsedu z radov opozície, odmieta však na tento post opätovne zvoliť predsedu PS Michala Šimečku. „Problém je v tom, že pán Šimečka bol z funkcie odvolaný. Tým pádom je pre vládnu koalíciu neprijateľný. Ja si neviem predstaviť, že by koalícia hlasovala za osobu, ktorú predtým z tej funkcie odvolala,“ konštatoval Hrabko.

Ostatné opozičné strany akceptujú právo PS nominovať kandidáta na tento post a PS podľa Hrabka zatiaľ nenaznačilo zámer navrhnúť iné meno. Ak by na najvyšší opozičný parlamentný post progresívci navrhli niekoho iného ako predsedu, vytvorili by podľa Hrabka potenciál politickej rivality medzi svojimi dvoma najvyššie postavenými predstaviteľmi. „Nehovorím, že by sa to stalo, hovorím, že by sa to mohlo stať. A podľa mňa je toto jeden z dôvodov, prečo PS ešte nenavrhlo žiadneho iného kandidáta na post podpredsedu parlamentu,“ povedal Hrabko.

Vyhlásenie mimoriadnej situácie na celom území štátu pre epidémiu slintačky a krívačky bolo podľa Hrabka správne a mohlo prísť aj skôr. Vzhľadom na vývoj aktuálnej situácie považuje za oprávnené aj vyhlásenie mimoriadneho stavu vo vybraných okresoch pre výskyt medveďov. „Ide o to, či je to riešenie krátkodobé alebo má byť súčasťou riešenia dlhodobého,“ naznačil, že koncepčné riešenie musí byť postavené v prvom rade na práci expertov v danej oblasti. Samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie je podľa Hrabka adekvátne, ale problém nevyrieši.

V oblasti rozbiehajúcej sa ekonomickej konfrontácie Európy a USA pri zavádzaní ciel musí podľa Hrabka Slovensko pôsobiť spoločne s ostatnými členmi Európskej únie. „Slovensko sa môže snažiť dosiahnuť čo najviac v rámci Európskej únie,“ naznačil Hrabko, že vyjednávať s americkým partnerom musí Únia ako celok. „Veď aj Slovensko tvorí Úniu, volíme do nej svojich zástupcov,“ pripomenul Hrabko.