Pápež František si neželal, aby ho intubovali, tvrdí jeho lekár

V rozhovore pre štvrtkové vydanie talianskeho denník Il Messaggero to uviedol jeho osobný lekár Sergio Alfieri, informovala agentúra DPA. Rovnakú žiadosť pápež lekárom adresoval aj počas svojej hospitalizácie v roku 2021.

Agentúra ozrejmila, že počas intubácie sa do priedušnice vsunie trubica, prostredníctvom ktorej možno pacienta umelo ventilovať. Používa sa v prípadoch, keď nie je možné alebo vhodné neinvazívne zaistenie dýchacích ciest: počas celkovej anestézie pri mnohých druhoch operácií, pri resuscitácii alebo pri nutnosti umelej pľúcnej ventilácie s použitím pretlaku v dýchacích cestách.

Počas poslednej hospitalizácie bol Františkovi podávaný kyslík cez nosovú trubicu a občas nosil na tvári kyslíkovú masku, ale nebol zaintubovaný.

Podľa Alfieriho pápež počas svojho posledného 38 dní trvajúceho pobytu v nemocnici výslovne požiadal, aby za žiadnych okolností nebol intubovaný. Jeho stav počas hospitalizácie bol veľmi vážny, lekári neskôr priznali, že bol aj v bezprostrednom ohrození života.

Pápež František zomrel 21. apríla - deň po tom, ako na Veľkonočnú nedeľu udelil požehnanie Urbi et Orbi (mestu Rím a svetu), následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile a pozdravil sa s pútnikmi. Pápežove telesné pozostatky sú momentálne vystavené na poklonu veriacim v Bazilike sv. Petra. Pohrebné obrady sa uskutočnia v sobotu pred týmto chrámom. Pochovaný bude v súlade so svojím želaním v rímskej Bazilike panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore).

Alfieri v rozhovore pre taliansky denník opísal, ako ho skoro ráno na Veľkonočný pondelok kontaktoval pápežov ošetrovateľ Massimiliano Strappetti s tým, že sa pápež necíti dobre. Zdravotný personál mu ešte pred príchodom lekára podal kyslík a infúziu.

Lekár dorazil do Domu sv. Marty, kde pápež býval počas celého svojho pontifikátu, ráno približne o 06:20 h - 06:30 h. František už v tom čase nebol pri vedomí, mal síce otvorené oči, ale nereagoval na otázky ani na bolesť pri dotyku - bol už v kóme, jeho pulz bol spomalený a dýchanie plytké. Alfieri mu stetoskopom vyšetril pľúca, ktoré „boli čisté“. Pápež nemal dýchavičnosť, nejavil žiadne príznaky, ktoré by mohli viesť k takej respiračnej kríze, akú mal počas nedávneho pobytu v nemocnici, doplnil Alfieri.

Rádiologické nálezy z osudného dňa podľa Alfieriho nie sú k dispozícii, keďže pápež zomrel vo svojom byte a nie v nemocnici. „Ale či už šlo o krvácanie do mozgu alebo mozgovú príhodu, určite nezomrel na problémy s dýchaním,“ potvrdil Alfieri s tým, že pápež nemal pred skonom žiadne bolesti a netrpel.

Podľa denníka Il Messaggero sa krátko uvažovalo aj o pápežovom prevoze do nemocnice, ale podľa Alfieriho by zrejme počas neho zomrel.

Pápežov život sa skončil „bez bolesti a doma“, ako si to pravdepodobne prial, konštatoval Alfieri s tým, že pápež v nemocnici nehovoril, že sa chce vrátiť „do sv. Marty“, ale že chce “ísť domov“.

Vatikán neskôr oficiálne oznámil, že príčinou úmrtia 88-ročného Františka bola mozgová mŕtvica a nezvratný kardiovaskulárny kolaps. Podľa Alfieriho akékoľvek iné dohady o príčinách pápežovej smrti „nestoja za úvahu.“

Lekár objasnil, že vo Františkovom prípade to bola jedna z tých mozgových príhod, keď smrť nastane do hodiny. Lekár predpokladá, že v pápežovom prípade sa „možno vytvorila krvná zrazenina a zablokovala cievu v mozgu“. „Možno došlo aj ku krvácaniu. Niečo sa také sa môže stať hocikomu, ale starší ľudia sú vystavení väčšiemu riziku, najmä ak nie sú (fyzicky) veľmi aktívni," objasnil Alfieri.