Prístup k antikoncepcii je i o kontrole nad vlastným životom

Zdôrazňujú, že riadny a rovný prístup ku všetkým formám antikoncepcie je otázkou kontroly nad vlastným telom a teda nad vlastným životom. Ako dodávajú, sprístupňovanie antikoncepcie nemá priamu súvislosť s klesaním pôrodnosti. V krajinách, kde sa bežne hradí z verejného zdravotníctva, počet pôrodov dokonca stúpa.

Z 28 členských štátov Európskej únie sú v 18 antikoncepčné prostriedky zahrnuté do balíka verejného zdravotného poistenia a ich financovanie sa nepodmieňuje zdravotným problémom.

Antikoncepcia je prostriedok

Podľa slov Pufflerovej a Debrecéniovej je preukázané, že v krajinách, kde považujú antikoncepciu za záujem verejného zdravia alebo neoddeliteľnú súčasť národného zdravotného systému, pôrodnosť neklesá. Práve to je častým a prvoplánovým argumentom proti dostupnosti antikoncepcie najmä zo strany konzervatívcov, vysvetľujú.

Právnička Debrecéniová dodáva, že v krajinách, kde sa k ľudským právam žien stavajú zodpovedne, systémovo a komplexne, sú ku všetkému dobre nastavené aj verejné politiky na zosúladenie rodinného a pracovného života.

Ľudské práva žien sú veľmi špecifické, týkajú sa iba ich, pretože len ony môžu rodiť, vysvetľuje Pufflerová a dodáva, že "my nehovoríme o tom, že antikoncepcia je liek, hovoríme, že to je prostriedok, ktorý žene umožní sa slobodne rozhodovať o tom, kedy a koľko detí bude mať."

Debrecéniová ďalej upozorňuje, že takýto mechanizmus šetrí aj verejné zdroje. Napríklad vo Veľkej Británii, kde je antikoncepcia úplne hradená, vypočítali, že jedna libra investovaná do preplácania antikoncepcie prináša úsporu ďalších jedenásť libier.

Otázka slobodného rozhodovania

"Je to otázka slobodného rozhodovania sa o tom, ako chceme kontrolovať svoj život a telá. Nikto, ani štát, ani katolícka cirkev, ani iné sily, osoby či subjekty nemajú právo nám do toho niečo hovoriť," vyhlásila Debrecéniová.

Ministerstvo zdravotníctva vo svojej reakcii na žiadosť o hradenie antikoncepcie z verejných zdrojov uvádza, že lieky obsahujúce látku proti počatiu nie sú zaradené do zoznamu úradne určených cien a ani do zoznamu kategorizovaných liekov, keďže počatie je prirodzený fyziologický stav, ktorý nie je možné označiť za chorobný.

Debrecéniová konštatuje, že ich snaha sa nedotýka len otázky zdravia a práva na zdravie ako niečoho, čo znamená absenciu choroby, ale ako niečoho, čo znamená stav fyzickej a duševnej pohody.

V dôsledkoch je rozhodovacie a reprodukčné právo ženy rozšírené aj na ďalšie práva - na vzdelanie, prácu, správu vecí verejných, uzatvára Debrecéniová.