Osud výhodného rozpočtu Únie pre Slovákov je neistý

"Bola to ťažká noc, ale myslím si, že si Slovensko veľmi pomohlo," povedal vo februári na margo rokovaní premiér SR Robert Fico. Slovensko do spoločného rozpočtu únie v nasledujúcom sedemročnom období odvedie zhruba 7 mld. eur, naše príjmy však presiahnu 20 mld. eur.

Na kohéziu, teda odstraňovanie regionálnych rozdielov, sme v cenách z roku 2011 získali zhruba 13,1 mld. eur. V predchádzajúcom období to bolo vyše 11 mld. eur. V objeme získaných finančných prostriedkov na kohéziu sme s 344 eurami na obyvateľa za rok dvojkou v Európe. Predbehlo nás len Estónsko. Na summite sa nám potvrdil aj vyšší príspevok na vyraďovanie dvoch blokov elektrárne Jaslovské Bohunice, a to zo 105 na 200 mil. eur.

Polepšiť by si mali aj naši farmári. Lídri únie na summite povolili väčšie presuny financií z programu rozvoja vidieka na priame platby pre poľnohospodárov. Doposiaľ bol tento transfer možný len do úrovne 15 %.

"Vďaka tomuto riešeniu sa úroveň priamych platieb v Slovenskej republike zvýši z 210 na 246 eur na hektár v bežných cenách," povedal Fico. "Už sa dostávame na úroveň našich susedov, už nebudú môcť mať slovenskí poľnohospodári pocit, že sú diskriminovaní v porovnaní s inými," vyhlásil.

Premiéri členských krajín EÚ vyhradili v rozpočte 6 mld. eur na riešenie problému nezamestnanosti mladých ľudí. Financie z tejto kapitoly budú môcť čerpať tie krajiny, v ktorých miera nezamestnanosti mladých prekračuje 25 %, teda aj Slovensko.

Hoci sme od Bruselu získali na ďalšie roky viac finančných prostriedkov, ako v poslednom sedemročnom období, Slovensko má dlhodobo problémy s ich čerpaním. Doteraz sme z nich minuli len zhruba 38 %. Premiér si veľa sľubuje od presunu kompetencií pod úrad vlády a od zmeny legislatívy. "Chceme pristúpiť k novelizácii zákona o verejnom obstarávaní v skrátenom konaní. Dnes je to verejné obstarávanie, ktoré spôsobuje ťažkosti pri čerpaní fondov ako takých," uzavrel Fico.Európsky parlament (EP) je pripravený zablokovať dohodu o ťažko vybojovanom rozpočte Európskej únie na roky 2014 až 2020, ak vlády nesúhlasia so zvýšením výdavkov na podporu rastu. Vo štvrtok to vyhlásil predseda parlamentu, nemecký socialista Martin Schulz.

Dohodu o rozpočte Únie na najbližších sedem rokov sa hlavám členských štátov po mesiacoch rozporov a celonočných rokovaniach podarilo dohodnúť vo februári. Návrh obsahuje prvé zníženie reálnych výdavkov, ktoré sa netýka dotácií do poľnohospodárstva a verejnej infraštruktúry.

Zavádza tiež celkový výdavkový strop vo výške 960 mld. eur. Ten EP spochybniť nechce, podľa Schulza by však mohol požadovať zmeny v tom, akým spôsobom sa rozpočet bude míňať, čo by mohlo ohroziť celú dohodu.

"Prečo zvažujeme odmietnutie dohody o rozpočte? Nie preto, aby sme napínali svaly, ale pretože si myslíme, že prevažná väčšina priorít v ňom je nastavená nesprávne. Kde sú inovácie, kde je vzdelávanie a výskum? Tvorcovia rozpočtu sa vzdali myšlienky potreby modernizácie EÚ," tvrdí Schulz.

Ak by sa parlament a členské štáty EÚ nedohodli, únia by od začiatku roka 2014 bola bez výdavkového rámca a musela by prejsť na systém provizórnych ročných rozpočtov, čo by do chaosu uvrhlo dlhodobé plánovanie výdavkov.

EP chce požadovať prehodnotenie rozpočtového rámca po 2-3 rokoch a možnosť zvýšenia výdavkov, ak sa ekonomická situácia zlepší. Bude tiež žiadať väčšiu flexibilitu na presun financií tak, aby reflektovali meniace sa priority. Predseda parlamentu tiež tvrdí, že rozhodnutie odmietnuť rozpočet by mohlo zmeniť rovnováhu síl pri rozhodovaní na európskej úrovni.

"Potrebujeme obmedziť schopnosť Európskej rady schvaľovať si vlastné návrhy. Na národných úrovniach je kľúčovou úlohou parlamentu schváliť alebo odmietnuť rozpočet. Čo v EÚ tiež chýba, je jeden zo základných prvkov parlamentnej demokracie, ktorým by bolo právo EP navrhovať zákony," povedal Schulz, narážajúc na fakt, že jediným orgánom EÚ, ktorý má právomoc navrhovať právne predpisy je Európska komisia.

Zmena pravidiel by si však vyžadovala zdĺhavé prepracovanie zmlúv o EÚ, s ktorými by nemuseli súhlasiť všetky štáty. "Toto by však mohol byť zlomový bod európskej demokracie," dodal predseda EP.