Školstvo na Slovensku krváca, tvrdí podpredsedníčka KDH

„Títo mladí ľudia majú v praxi nepoužiteľné vzdelanie. Väčšina absolventov musí byť na získanie praxe zaradená do adaptačných programov,“ povedala s tým, že ministerstvo školstva sa „zbavilo“ zodpovednosti za stredné školy tým, keď ich zriaďovateľom sa stali vyššie územné celky (VÚC), ktoré nereagujú na zmenené podmienky.
Územné celky nekonajú efektívne

„VÚC nedokážu konať efektívne. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že členmi školských komisií, ktoré ako poradný orgán VÚC majú navrhovať racionalizáciu, sú často riaditelia stredných škôl, ktorých by sa racionalizácia mala týkať. A žiaden riaditeľ nepôjde proti sebe,“ zdôraznila podpredsedníčka KDH.

Preto máme podľa Szitovej na Slovensku neustále absolventov, ktorí nemajú uplatnenie na trhu práce. Na druhej strane stredné školy ponúkajú voľné miesta pre absolventov základných škôl, ktoré ostávajú nenaplnené.

Szitová pripomenula, že zákon o odbornom vzdelávaní z dielne ministerstva školstva pridal VÚC kompetenciu určovať a regulovať počty tried a žiakov aj pre neštátne stredné školy. „Žiaden zriaďovateľ, ktorý ma vlastné školy a záujem o to, aby na nich žiaci študovali, nebude podporovať konkurenčné školy. Preto sú všetky neštátne stredné školy v ohrození a ich existencia závisí na milosti VÚC,“ uviedla.
Podmienky na uplatnenie

Ministerstvo školstva sa nesmie podľa Szitovej zbavovať zodpovednosti za výchovu a vzdelávanie žiakov na stredných školách. Zdôraznila, že v spolupráci so zamestnávateľmi i zainteresovanými inštitúciami je treba jasne určiť, ktoré školy majú byť v systéme škôl a školských zariadení a aké študijné, prípadne učebné odbory treba podporovať.

„Úlohou ministerstva školstva je vytvoriť vhodné podmienky žiakom na štúdium v odboroch uplatniteľných na trhu práce. Takíto absolventi budú v konečnom dôsledku v podobe kvalifikovanej pracovnej sily pridanou hodnotou pre Slovensko,“ dodala.