Vláda prijala jadrovú stratégiu, mala by znížiť rekordný dlh

V neposlednom rade stratégia hovorí o spôsobe výberu finančných prostriedkov potrebných na vykrytie historického deficitu, ktorý je v súčasnosti stanovený na úrovni 2,1 mliliardy eur. Tento historický dlh vznikol vďaka tomu, že v podstate do roku 2006 nemalo Slovensko vypracovanú jasnú koncepciu takzvanej záverečnej časti jadrovej energetiky, pričom prostriedky sa na túto činnosť neakumulovali v dostatočnom množstve.

Po piatich rokoch aktualizícia

Národný jadrový fond (NJF) aktualizoval stratégiu takzvanej záverečnej časti jadrovej energetiky po piatich rokoch. Jadrový fond aktualizoval najmä ekonomickú a technickú časť stratégie.

"Ekonomickú časť bolo nutné prepracovať pre nariadenie vlády, ktoré rieši problém historického deficitu, a ktoré bolo vydané až koncom roka 2010. Spomínané nariadenie bolo schválené Európskou komisiou až začiatkom roka 2013," uvádza sa v aktualizovanej stratégii. Ekonomickú časť stratégie aktualizoval NJF aj kvôli zapracovaniu pripomienok mimovládnych organizácií.

Dôvodom prepracovania technickej časti stratégie boli zmeny v čiastkových strategických rozhodnutiach implementátora jednotlivých činností v oblasti záverečnej časti mierového využívania jadrovej energie, Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti Slovenska (JAVYS).

Spoločnosť JAVYS menila napríklad načasovanie niektorých činností súvisiacich s vyraďovaním jadrových elektrární, ich rozsah a postupnosť, či umiestnenie niektorých zariadení. "Objektívnou príčinou je zámer vybudovať v lokalite Jaslovské Bohunice nový jadrovoenergetický zdroj," uvádza sa v stratégii.

Zmeny v technickej časti stratégie nastali aj pre nové strategické rozhodnutia prevádzkovateľa slovenských jadrových elektrární o modernizácii blokov a zvyšovaní ich nominálneho výkonu. Dôvodom zmien v technickej časti stratégie bol aj fakt, že prevádzkovateľ jadrových elektrární plánuje predĺžiť ich životnosť na 60 rokov.

Národný jadrový fond

Vznikol v roku 2006. Účelom jadrového fondu je sústreďovať finančné prostriedky. Na zadný palivový cyklus sa skladajú prevádzkovatelia jadrových zariadení, ako aj spotrebitelia elektrickej energie. V roku 2013 dostal NJF od prevádzkovateľov jadrových zariadení viac ako 68 miliónov eur a od spotrebiteľov takmer 71 miliónov eur. Ku koncu roka 2013 evidoval jadrový fond na svojich účtov 968 miliónov eur.

Spotrebitelia platia v súčasnosti v cenách elektriny zhruba 3,15 eura za každú odobratú megawatthodinu. Prevádzkovatelia platia do Národného jadrového fondu ročný fixný poplatok vo výške 13,4-tisíc eur za každý megawatt inštalovaného výkonu, pričom táto suma je každoročne valorizovaná o infláciu.

Prevádzkovatelia jadrových zariadení platia aj variabilný príspevok, ktorý je stanovený vo výške 5,95 percenta z predajnej ceny elektriny vyrobenej v jadrovom zariadení za uplynulý rok.