Revitalizácia sklaného výbežku v Zuckermandli sa začala

Revitalizácii predchádzal komplexný výskum, zameraný na zistenie druhového zloženia a kvality porastov na skalnom výbežku, ktorý prebiehal počas celého vegetačného obdobia, od apríla do augusta 2013.
„Cieľom revitalizácie bolo v prvom rade zabezpečiť vhodné podmienky pre zachovanie druhu skalničník guľkovitý srstnatý, pre ktorý je skalný výbežok v Zuckermandli posledným miestom výskytu na území Bratislavy,“ hovorí krajinná architektka a jedna z realizátoriek výskumu Ing. Tamara Reháčková, PhD.

V rámci prvej fázy revitalizácie, ktorá prebieha v týchto dňoch, boli zo skalného nosa a jeho najbližšieho okolia úplne odstránené tzv. invázne druhy drevín (pajaseň, javorovec, agát ), čím sa docielilo presvetlenie a ozdravenie cieľových porastov (čerešňa mahalebková, javor poľný a zob vtáčí). Neoddeliteľnou súčasťou projektu bolo celkové vyčistenie územia. „V rámci revitalizácie sa z územia a okolia skalného nosa odviezlo približne 50 m3 biologického odpadu a 250 kilogramov komunálneho odpadu, ako plastové fľaše, staré oblečenie či hrnce,“ upresňuje záhradná architektka Valéria Singhoferová.

V ďalšom období bude revitalizácia pokračovať v súlade s výsledkami výskumu a navrhovanými opatreniami. Bude prebiehať monitoring a pravidelná eliminácia ďalšieho vývoja inváznych druhov, keďže ich likvidácia nie je jednorazová záležitosť, ale vyžaduje si dlhšie časové obdobia.

„Skalný výbežok, nazývaný aj skalný nos, je pre botaniku veľmi významným miestom, pretože predstavuje miesto prvého opisu tzv. Locus classicus, rastliny zvanej skalničník guľkovitý, ktorý je záväzný pre všetkých botanikov na svete. Z hľadiska krajinnej architektúry je zapojenie tohto skalného útvaru do verejného priestranstva nového Zuckermandlu veľkou výzvou a určite bude jeho veľkým obohatením,“ uzatvára Tamara Reháčková.

O projekte Zuckermandel
Spoločnosť J&T Real Estate plánuje vybudovať na území niekdajšieho Zuckermandlu atraktívnu a živú mestskú štvrť, ktorá nebude slúžiť iba svojim obyvateľom, ale všetkým Bratislavčanom aj návštevníkom mesta. Zuckermandel predstavuje pre Bratislavu cenné územie, ktoré bolo súvislo zastavané od približne 16. storočia až do 70-tych rokov 20. storočia, ale odvtedy svoj potenciál ako funkčný verejný priestor nevyužíva.

Budúca výstavba preto vytvára viaceré príležitosti z pohľadu vzniku kvalitných verejných priestorov a prirodzeného mestského prostredia, ktoré nadviaže na atmosféru historického centra Bratislavy.