Janukovyč stiahol chvost, prisľúbil rekonštrukciu vlády

Janukovyč však varoval, že použije "všetky legálne metódy" na zažehnanie politickej krízy, ak nenájde žiadne riešenie. O rekonštrukcii vlády premiéra Mykolu Azarova by sa malo hovoriť na utorkovom zasadnutí parlamentu.

"Ak sa veci zmenia k lepšiemu, potom bude všetko dobré. Ale ak nie, použijeme všetky legálne metódy," varoval kontroverzný prezident.

Len malé ústupky zo strany ukrajinskej vlády priniesli štvrtkové rozhovory medzi prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozičnými lídrami. Vodca opozície Vitalij Kličko je podľa vlastných slov z rokovaní sklamaný rovnako ako tisíce demonštrantov, ktorí od rozhovorov veľa očakávali.

Líder nacionalistickej strany Svoboda (Sloboda) Oleh Tjahnybok povedal, že vláda sľúbila len prepustenie aktivistov zadržaných počas protestov. Janukovyč však odmietol splniť hlavné požiadavky, ktorými sú predčasné parlamentné a prezidentské voľby, okamžité odstúpenie vlády i prezidenta ako aj zrušenie opatrení namierených proti demonštrantom, ktoré uzákonili minulý týždeň.

Ďalšie rokovania nemajú podľa opozičných lídrov zmysel. Demonštrantov vyzvali, aby zostali v pohotovosti, ale zdržali sa násilností a provokácií. "Bude to mierumilovný protest," vyhlásil líder opozičnej strany Baťkivščina (Vlasť) Arsenij Jacenjuk, ktorý sa taktiež zúčastnil na rokovaniach.

Ukrajinskí protivládni demonštranti od štvrtka okupujú budovy samosprávnych úradov v rôznych častiach krajiny a vo viacerých z nich sa im podarilo prenocovať. Podľa spravodajcu agentúry AFP v Ľvove na západe Ukrajiny v piatok naďalej okupovalo približne 200 ľudí sídlo predsedu samosprávy Ľvovskej oblasti Oleha Sala, ktorého predtým donútili podpísať vyhlásenie, kde oznamuje svoje odstúpenie.

Samotný predstaviteľ ho neskôr označil za neplatné a snažil sa do budovy vrátiť, po zhodnotení situácie však z miesta mlčky odišiel. Jeho protivníci medzitým nasledovali príklad protestujúcich v Kyjeve a vybudovali pred úradom barikády z vriec naplnených pieskom, snehu a pneumatík.

Odporcovia vlády tiež v okolí mesta zatarasili diaľnicu vedúcu k hranici s Poľskom. Nepokoje sa tak z Kyjeva rozširujú na západ Ukrajiny, kde má terajší prezident Viktor Janukovyč nízku podporu.

Ukrajinská polícia potvrdila, že dvaja mladí muži, ktorí zomreli počas násilných protestov, utrpeli strelné poranenia, odmieta však zodpovednosť za ich smrť. Ministerstvo vnútra vo vyhlásení uviedlo, že 20-ročný mladík zomrel po strele z brokovnice a 25-ročný Bielorus bol zabitý poľovníckou puškou.

Muníciu, ktorá ich zabila, ukrajinská polícia podľa vyhlásenia nepoužíva. "Okrem toho, policajti, ktorí chránia verejný poriadok, nemajú pri sebe služobné zbrane," povedal námestník vyšetrovacieho oddelenia ministerstva Vitalij Sakal. Vyšetrovatelia prípad zastrelenia oboch mužov podľa neho už vyšetrujú. Povedal, že videozáznamy z protestov dokazujú, že veľa demonštrantov má pri sebe zbrane. Sakal tiež naznačil, že streľba mohla byť provokáciou s cieľom eskalovať napätie.

Stredajšie nepokoje v Kyjeve si podľa opozície vyžiadali najmenej päť mŕtvych a okolo 300 zranených. Internetové vydanie denníka Ukrajinska pravda informovalo, že štyri z piatich obetí na životoch utrpeli strelné poranenia.

Ukrajinským demonštrantom poskytne Litva bezplatné ošetrenie

Litva poskytne bezplatné zdravotné ošetrenie Ukrajincom zraneným pri násilných protestoch v Kyjeve v rámci podpory protestov proeurópskej opozície.

Prvá skupina bude zahŕňať 10 zranených demonštrantov a dorazí do pobaltského štátu v pondelok na hospitalizáciu a fyzioterapiu, povedala prezidentská poradkyňa Jovita Neliupšieneová pre agentúru AFP.

Podľa jej slov je ponuka prejavom "podpory ukrajinských demokratických a európskych ašpirácií". Či budú do Litvy smerovať aj ďalší zranení, prípadne koľkí, sa zatiaľ nerozhodlo.

Počas protestov na Ukrajine už zomreli najmenej dvaja ľudia a stovky utrpeli zranenia. Litovská prezidentka Dalia Grybauskaiteová si v piatok predvolala ukrajinského veľvyslanca, aby "ostro odsúdila násilie proti demonštrantom".

Bývalé postsovietske štáty Litva a Ukrajina sa po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 vybrali rozdielnymi cestami. Zatiaľ čo Litva posilnila svoju nezávislosť pripojením sa k EÚ a NATO v roku 2004, oveľa väčšia Ukrajina posilňovala vzťahy tak s EÚ, ako aj Ruskom.

Poliaci sú znepokojení nepokojmi v susednej Ukrajine

Pretrvávajúce nepokoje na Ukrajine vyvolávajú veľké znepokojenie v susednom Poľsku, hlavného obhajcu vstupu Ukrajiny do Európskej únie. Poľsko pozorne sleduje protivládne demonštrácie v Kyjeve, kde niekoľko ľudí zomrelo počas stretov medzi proeurópskou opozíciou a bezpečnostnými silami proruskej vlády.

"Situácia na Ukrajine sa podobá na obdobie v Poľsku spred vyhlásenia stanného práva," povedal Zbigniew Bujak, ktorého v stredu odmietli pre podporu opozície pustiť na Ukrajinu.

Bujak stál na čele odborového hnutia Solidarita od roku 1981 až do zatknutia v roku 1986. "Poľská vláda tiež strieľala do ľudí, no Poliaci neboli takí rozdelení, ako sú Ukrajinci, kde západ chce ísť do EÚ, no východ hovorí nie."

"Ukrajinský režim prepásol množný bod návratu," tvrdí poľský historik Adam Michnik, šéfredaktor denníka Gazeta Wyborcza a legendárna postava antikomunistického hnutia v Poľsku. Poľskí analytici vravia, že Poľsko bude vždy ťahať Kyjev bližšie k EÚ, pretože to bude stabilizovať krajinu a oslabí Rusko. Varšava je však vo svojich krokoch opatrná. "Vyzvali sme obe strany, aby preukázali zdržanlivosť," povedal v stredu novinárom poľský šéf diplomacie Radoslaw Sikorski.

Mnohí Poliaci sa však obávajú, čo sa stane, ak sa situácia na Ukrajine veľmi zhorší a Poľsko bude musieť prijať ukrajinských emigrantov. V Poľsku momentálne pracuje približne 200-tisíc Ukrajincov, väčšinou robia nízkoplatenú prácu.

Veľvyslanca Kyjevu si predvolalo Francúzsko i Nemecko

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí si v piatok predvolalo veľvyslanca Ukrajiny v Paríži, prostredníctvom ktorého chce odsúdiť reakciu ukrajinskej vlády na protesty v Kyjeve. Podľa ministra Laurenta Fabiusa boli totiž vydané "rozkazy strieľať do davu, čo je samozrejme neprijateľné".

Fabius tiež informoval, že udržiava kontakt s ukrajinským politikom Vitalijom Kličkom ako "jedným z veľkých vodcov opozície", a vyzval na politický dialóg v bývalej sovietskej republike. Rokovania s prezidentom Viktorm Janukovyčom za účasti Klička vo štvrtok pokračovali už druhým kolom, podľa opozície však stále nepriniesli očakávané výsledky a pokračovať v nich nemá zmysel.

Fabius podobne ako ukrajinská opozícia kritizoval ukrajinské zákony sprísňujúce pravidlá demonštrácií, ktoré považuje za "mimoriadne represívne".

Nemecko sa v piatok pripojilo k Francúzsku a na protest proti násilnému potlačeniu ukrajinských demonštrácií si predvolalo veľvyslanca Kyjevu.

Hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí Martin Schäfer v piatok uviedol, že obete na strane demonštrantov "ukazujú vážnosť situácie". Nemecko pritom podľa Schäfera "nevylučuje možnosť, že príde čas aj na sankcie".