Poslanci si zrušenie financovania strán neodklepli

Nezaradení Daniel Lipšic a Jana Žitňanská chceli znížiť na polovicu peniaze od štátu, ktoré dnes politické hnutia dostávajú v podobe príspevku na činnosť a príspevku na mandát. Zároveň ich plánovali naviazať na výšku darov a iných bezodplatných plnení, ktoré strany prijmú.

Znamenalo by to, že od štátu by strany dostávali iba polovicu peňazí ako dnes, aj to iba v prípade, že by v rovnakej výške zinkasovali aj dary od súkromných osôb respektíve firiem.

Strany by si na prijímanie darov mali zriadiť osobitný účet v banke a všetky dary alebo iné bezodplatné plnenia prijímať výlučne na tento účet. Nezaradení poslanci zároveň presadzovali, aby zákonodarcovia po skončení funkčného obdobia vrátili počítač s tlačiarňou národnej rade a nestávali sa ich majetkom, ako je to teraz.

Zrušiť financovanie politických strán a politických hnutí zo štátneho rozpočtu navrhoval predseda Obyčajných ľudí a nezávislých osobností (OĽaNO) Igor Matovič.
Kaník stiahol priestupky

Poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník opätovne stiahol z rokovania parlamentu novelu zákona o priestupkoch, ktorou chcel zvýšiť vymožiteľnosť práva u poberateľov sociálnych dávok. Právna norma podľa neho nemá podporu vládneho Smeru-SD, preto bude hľadať priestor na jej získanie a predloží ju na marcovej schôdzi.

„Poberatelia sociálnych dávok majú priestupkovú imunitu, ktorá nebola zrušená. To je viac ako 200 000 ľudí,“ argumentoval Kaník. Podľa neho jedným z najväčších problémov vymožiteľnosti práva u poberateľov sociálnych dávok je to, že za priestupky sú de facto nepostihnuteľní.

Tým, že sú poberateľmi sociálnych dávok, nie je možné od nich vymáhať pokuty a sankcie na základe priestupkového zákona. V priestupkovom zákone preto Kaník navrhoval zaviesť náhradné plnenie za finančnú sankciu, a to verejnoprospešné práce.

Príslušný orgán mal určiť vykonanie tejto práce a stanoviť lehotu na jej vykonanie v troch stupňoch. Keď by ani tretíkrát táto osoba nenastúpila na verejnoprospešné práce, stalo by sa to trestným činom marenia výkonu súdneho rozhodnutia, čo sa už posudzuje podľa Trestného zákona. Kaník rovnako navrhoval znížiť hranicu zodpovednosti za priestupky na 14 rokov, čím chcel dať zákon do súladu so stavom, ktorý je v Trestnom zákone.
Mladiství nemôžu poznať všetky priestupky

So znižovaním veku pri priestupkovej zodpovednosti nesúhlasil poslanec Smeru-SD Anton Martvoň.

„Je nemysliteľné, aby 14-ročný mladistvý, respektíve dieťa, poznalo všetky možné priestupky a konania, za ktoré môže byť priestupkovo zodpovedné. Zvlášť, keď ešte úradne nemá ani občiansky preukaz a nemôže voľne pracovať alebo zarábať,“ konštatoval Martvoň.

Argument, že trestnoprávnu zodpovednosť zakotvuje Trestný zákon od 14. roku veku podľa neho neobstojí, keďže trestné činy sú pre spoločnosť obzvlášť nebezpečné a priestupky sú v inej rovine a pre štát nie až tak veľkým problémom ako trestná činnosť.

"Nehovoriac o tom, že novela ustanovuje možnosť za priestupky uložiť i 14-ročnému trest verejnoprospešných prác, aj keď pracovnoprávna subjektivita sa nadobúda od 15. roku veku a detská práca je až na osobitné výnimky zakázaná,“ vysvetlil poslanec za Smer-SD.
Schválili novelu zákona o verejnom obstarávaní

Parlament v utorok schválil vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o novele zákona o verejnom obstarávaní.

Za zrýchlené prerokovanie takzvanej malej novely verejného obstarávania bolo všetkých 77 prítomných poslancov. Parlament bol pri tomto hlasovaní uznášaniaschopný až na druhý pokus. Poslanci začali následne rokovať o tejto novele v prvom čítaní.

Minister vnútra Robert Kaliňák po ukončení rozpravy k návrhu na skrátené konanie povedal, že nepovažuje za opodstatnený a úprimný postoj opozície.

Tá návrh na zrýchlené rokovanie o novele verejného obstarávania kritizovala. Prvá vláda Roberta Fica počas štyroch rokov podľa šéfa rezortu vnútra použila skrátené legislatívne konanie pri schvaľovaní zákonov približne dvadsaťšesťkrát. Ako povedal, vláda Ivety Radičovej za jeden a trištvrte roka využila zrýchlený postup rokovania dvadsaťpäťkrát.

"Musíte sa zamyslieť sami nad sebou," vyčítal Kaliňák zástupcom opozície. "Veď vy ste postupovali rovnako. Absolútne postrádate svoju historickú pamäť," pripomenul Kaliňák. Bývalá vládna koalícia v parlamente a súčasná opozícia totiž podľa neho použila skrátené konanie napríklad práve pri schvaľovaní novely zákona o verejnom obstarávaní v roku 2011. "Treba si pozametať pred vlastným prahom," dodal minister vnútra.

„Zo správy o čerpaní eurofondov, o aktuálnej hospodárskej situácii, daňovej prognóze vyplýva, že sa musíme pokúsiť zachrániť každé euro, ktoré by mohlo pritiecť do hrubého domáceho produktu a pomohlo zvýšiť jeho obrat a pomohlo vytvoriť nové pracovné miesta," odôvodnil minister vnútra Robert Kaliňák potrebu prijať návrh v skrátenom legislatívnom konaní.

Poslanecký klub opozičnej strany SDKÚ-DS nebude hlasovať za skrátené legislatívne konanie v prípade zákona o verejnom obstarávaní z dielne Ministerstva vnútra (MV) SR. V rozprave to vyhlásila predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ Lucia Žitňanská. SDKÚ sa totiž spôsob, akým vláda predložila zákon do legislatívneho proces, nepozdáva.

"Rozumiem, že potrebujeme vyčerpať eurofondy, ale keď si vláda nesplní robotu, nie je to dôvod na skrátené legislatívne konanie," uviedla Žitňanská. Zároveň sa na plénum obrátila s otázkou, čo vláda robila za posledných 10 mesiacov, odkedy zistila, že má problémy s čerpaním eurofondov.

Vyjadrila tiež obavu nad ekonomickými dôsledkami toho, že takýto komplikovaný a dôležitý zákon sa prejednáva v skrátenom legislatívnom konaní. Žitňanská si myslí, že rezort vnútra aj tak bude musieť čoskoro prísť s opravnou novelou spomínaného zákona.

Rovnaký názor ako Žitňanská zastáva aj predseda strany Most-Híd Béla Bugár. Keďže zákon má začať platiť 18. februára, Bugár sa spýtal, či aj prezident dostal príkaz zákon urýchlene podpísať. Podľa zákona má totiž hlava štátu čas na rozmyslenie až 15 dní.
Malá novela s rýchlou účinnosťou

Návrh podľa opozície síce zrýchli rozhodnutia, zároveň však vytvára priestor na korupciu a klientelizmus.

Zároveň sa opoziční predstavitelia pýtajú, prečo musí byť norma schválená v skrátenom legislatívnom konaní, keďže veľká novela zákona o verejnom obstarávaní už prešla prvým čítaním, národná rada by ju mala definitívne schváliť na marcovej schôdzi a do účinnosti by mala vstúpiť od 1. apríla.

Malá novela, ak ju poslanci schvália v skrátenom legislatívnom konaní a prezident ju podpíše, by mala nadobudnúť účinnosť od 18. februára.
Poslanci aj o poisťovniach

Poslanci budú diskutovať aj o novele zákona o zdravotných poisťovniach zákonodarcu Viliama Novotného (SDKÚ-DS), podľa ktorej by pacienti mali na plánovanú zdravotnú starostlivosť čakať najviac 12 mesiacov.

Ak sa jej nedočkajú do jedného roka, zdravotná poisťovňa im ju podľa návrhu preplatí v ktorejkoľvek krajine Európskej únie.

Poisťovňa by mala po novom povinnosť manažovať pacienta tak, aby do roka dostal zdravotnú starostlivosť, ak to odmietne, bude to jeho rozhodnutie, vysvetlil Novotný. Poslanec poukazuje na to, že čakacie lehoty sa stále predlžujú, pričom na niektoré plánované zákroky sa čaká tri či štyri roky. Vyzýva preto vládu, aby podporila jeho návrh a dala ľuďom istoty.

Nezruší sa ani referendové kvórum v obciach a VÚC

Referendové kvórum potrebné na platnosť konania miestneho referenda a referenda na úrovni vyšších územných celkov sa nezruší. Parlament v utorok neschválil novelu zákona o obecnom zriadení, ktorou chceli poslanci Miroslav Kadúc (OĽaNO), Martin Poliačik (SaS) a Jana Žitňanská (nezaradená) kvórum odstrániť.

Zostáva teda v platnosti aktuálna úprava, podľa ktorej sú výsledky miestneho referenda platné, ak sa na ňom zúčastní aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Väčšina referend tak v praxi končí neúspešne pre nedostatočnú volebnú účasť.

Na prijatie návrhov tvoriacich predmet referenda mal byť podľa predkladateľov aj naďalej potrebný súhlasný prejav vôle nadpolovičnej väčšiny účastníkov referenda.

Zároveň v snahe podnietiť vyššiu účasť obyvateľov obce a vyššieho územného celku na aktívnom živote územnej samosprávy, a s cieľom posilniť práva občanov, opoziční poslanci navrhovali znížiť percentá potrebné na vyhlásenie referenda na základe petície skupiny obyvateľov obce.

"Ak bude predložená petícia na vyhlásenie miestneho referenda v obci, ktorá bola vyhlásená za mesto, znižuje sa percento z 30 % na 20 % oprávnených voličov a v prípade vyhlásenia referenda na úrovni samosprávneho kraja sa toto percento znižuje zo súčasných 30 % oprávnených voličov na 10 % oprávnených voličov," vysvetľovali.

Chceli tiež zaviesť podmienku, že referendum (či už miestne, alebo na úrovni samosprávneho kraja) vyhlásené na základe petície určitého počtu oprávnených voličov, sa bude môcť konať iba v deň volieb do orgánov samosprávy obcí a krajov, prípadne v deň konania volieb s celoštátnou pôsobnosťou, teda volieb do Národnej rady SR, prezidentských volieb alebo volieb do Európskeho parlamentu.

"Dôvodom pre toto opatrenie, vzhľadom na zrušenie kvóra pre platnosť referenda, je zabezpečiť prítomnosť väčšieho počtu oprávnených voličov na hlasovaní a významne šetriť peňažné prostriedky na uskutočnenie referenda," argumentovali Kadúc, Poliačik a Žitňanská. Táto podmienka sa však nemala týkať referenda o odvolaní starostu obce či predsedu samosprávneho kraja, konaného na základe petície obyvateľov.

Predkladatelia zdôrazňovali, že každý štát, ktorý je založený na zásadách právneho štátu a demokracii, by sa mal snažiť vytvárať priestor pre čo najširšiu mieru účasti verejnosti na verejnom živote. "Podmienka účasti aspoň polovice obyvateľov obce disponujúcej aktívnym volebným právom je však neprimerane striktná v porovnaní s právnymi úpravami iných európskych štátov, v ktorých sa táto hranica pohybuje spravidla okolo 30 - 40 %, prípadne nie je vôbec ustanovená," pripomínali.