Srbsko v marci čakajú voľby, do Únie vstúpi o osem rokov

Nikolič uviedol, že hlasovanie zabezpečí širšiu verejnú podporu ekonomickým a sociálnym reformám v balkánskej krajine. Predpokladá sa, že voľby upevnia moc pravicovej populistickej Srbskej pokrokovej strany (SNS).

Reformy v Srbsku chcú urýchliť

Strana je najpopulárnejšou v krajine a jej líder Aleksandar Vučič je vicepremiérom súčasnej vlády. Vučič, ktorý pravdepodobne nahradí socialistického lídra Ivicu Dačiča na poste premiéra, povedal, že chce urýchliť bolestné reformy, aby Srbsko mohlo pokročiť vo svojich snahách o pripojenie sa k Európskej únii.

Cieľom hlasovania dva roky pred riadnym termínom je podľa utorkového stanoviska vlády "získať vyššiu podporu pre pokračovanie reforiem a modernizáciu spoločnosti", čo zrejme súvisí s vysokými preferenciami proeurópskej SNS po januárovom začatí rokovaní o vstupe do EÚ.

Vučičova strana je momentálne najsilnejším vládnym zoskupením a v prieskumoch preferencií vedie s približne 43-percentnou podporou. Predpokladá sa, že okrem úspechu v zbližovaní s EÚ k tomu prispelo aj zadržanie viacerých bývalých ministrov a magnátov v rámci boja proti korupcii a organizovanému zločinu.

Druhé najsilnejšie politické zoskupenie v Srbsku opozičnú Demokratickú stranu podľa prieskumov podporuje okolo 13 percent voličov. Socialistická strana Srbska na čele s premiérom Ivicom Dačičom sa umiestňuje až za ňou s 11 percentami.

Dlhá cesta reforiem do Únie

Srbsko sa členom Európskej únie stane "najskôr o osem rokov". V stredu to počas návštevy Belehradu vyhlásil šéf delegácie Európskeho parlamentu pre Srbsko a zároveň slovenský europoslanec Eduard Kukan.

"Niektorí srbskí politici disponujú obrovským entuziazmom, keď ide o rýchlosť, akou sa krajina približuje k EÚ. To je pekné, ale treba byť realistický. Na zaistenie plného členstva je potrebných najmenej osem rokov," cituje Kukana, ktorý v minulosti pôsobil aj ako minister zahraničia, srbský denník Večernje Novosti.

Srbská vláda minulý utorok začala oficiálne rokovať o vstupe do EÚ, na čo bývalá juhoslovanská republika čakala dlhé roky. Krajina však v záujme členstva v EÚ bude musieť reštrukturalizovať svoju ekonomiku a zreformovať svoj obrovský verejný sektor, ktorý zamestnáva až 700-tisíc ľudí.

Zmeny v záujme zosúladenia s nariadeniami únie budú nevyhnutné aj v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia či energetiky. Balkánska krajina si od vstupu do EÚ sľubuje zlepšenie obrazu vo svete, prílev zahraničných investícií, a teda aj zníženie nezamestnanosti, ktorá v súčasnosti dosahuje 20 percent.