Lašák tvrdí: Takú silnú brankársku trojicu sme ešte nemali

Najväčšie hokejové úspechy Slovenska sa spájajú s jeho menom, zo svetových šampionátov má kompletnú medailovú zbierku. Ján Lašák bol dlhé roky stabilnou brankárskou jednotkou slovenskej reprezentácie, v rozhovore pre TASR si zaspomínal na zážitky spod piatich olympijských kruhov a vyjadril sa aj o blížiacich sa ZOH v Soči.

Prvá olympiáda je pre každého športovca veľkým zážitkom. Ako si spomínate na Salt Lake City?

„Bol to chaos, ktorý dovtedy v histórii ZOH nemal obdoby. Súviselo to najmä s cestovaním hráčov, ktorí raz mohli hrať, inokedy nie. Viem, že Žigo Pálffy najskôr nemal hrať, no hral a potom zase nemohol. Spomínam si aj na to, že na jeden zápas sme vybehli o sedem minút skôr ako sme mali. Človek, ktorý to mal na starosti, nás poslal na ľad skôr, no tam ešte pracovníci vŕtali diery na bránky – sedem minút pred začiatkom zápasu! No jednoducho hanba.“

Vynorí sa vám aj príjemnejšia spomienka na ZOH 2002?

„Ale áno. Na jednej strane to bolo niečo neskutočné. Všetci športovci boli v Salt Lake pokope. Bolo to niečo krásne, malo to úroveň. Bolo priam neskutočné vidieť všetkých športovcov na jednom mieste, jedávať s nimi v jednej jedálni. Pre mňa to bol naozaj veľký zážitok – omnoho väčší ako Turín o štyri roky neskôr.“

Prečo? V čom bol pre vás Turín horší?

" Tam ma trochu pribrzdilo zranenie. Pred olympiádou som neodchytal veľa, navyše Peter Budaj aj Karol Križan chytali výborne. Nebola to však až taká pekná olympiáda. Vytvorili až tri olympijské dediny, takže sme boli roztrúsení. Nekonalo sa to v horách na rozdiel od Utahu spred štyroch rokov.“

Akú olympiádu pripravia Rusi?

"Neviem si to predstaviť. Keď som však bol na mojich prvých majstrovstvách sveta v Petrohrade v roku 2000, tie boli neskutočne pripravené. Rusi to vedia spraviť, vedia sa o to postarať. Myslím si, že to bude krásne, veľkolepé. Moji rodičia si dodnes spomínajú, že najkrajšia olympiáda bola v roku 1980 v Moskve. Vravia, že tam bol najkrajší záverečný ceremoniál, aký kedy videli. Toto bude však zimná olympiáda a ak tam nie je sneh, nie je to ono. Prirovnal by som to k Vianociam – ak počas Vianoc nie je sneh, nemajú svoje typické čaro. To isté sa môže stať aj v Soči. V Utahu to bolo nádherné, boli tam hory, sneh, no neviem, či tak bude aj v Soči.“

V súvislosti s olympiádou v Soči sa skloňuje slovo bezpečnosť. Nie je to náhoda, veď bombové útoky v nedávnom období vystrašili mnohých. Myslíte si, že to organizátori zvládnu aj po tejto stránke?

"Zimné olympijské hry v Salt Lake City boli päť mesiacov po tom, čo v New Yorku padli dvojičky. Všetci dúfame, že sa nič nestane a že si to Rusi vyriešia. Majú rôzne tajné služby, množstvo vojakov, takže dúfam, že to zvládnu. Ja naozaj verím, že to ustrážia.“

Prejdime k športovej, konkrétne hokejovej časti turnaja. Už niekoľko dní sú známe súpisky, dá sa teda predpokladať, na čo si kto môže trúfať. V jednotlivých menoslovoch nechýbajú najväčšie hviezdy svetového hokeja, fanúšikovia sa preto môžu tešiť na zaujímavé súboje. Čo myslíte, ako obstojí slovenský tím?

„Netýka sa ma to bytostne, ale sledoval som to. Myslím si, že vrcholom pre nás bol Vancouver a tam sme mali najsilnejšie mužstvo, aké sme mohli mať. Ale ťažko povedať, ako to dopadne. Je to o jednom zápase. Veď spomínate si na to, ako Paľo Demitra v závere semifinále nedal gól v dobrej šanci Kanade? Takéto detaily môžu rozhodnúť. To sa teraz nedá ani natipovať, naozaj rozhodujú maličkosti.“

A čo ostatné súpisky? Prekvapilo vás nejaké meno?

„Prekvapil ma tretí ruský brankár. Rusi vzali Jeremenka namiesto Košečkina alebo Barulina. Inak som si iné meno nevšimol. S Barulinom som veľmi dobrý kamarát a sledujem ako chytá posledné roky. Viem, že Jeremenko roky vôbec nebol v „nároďáku,“ až nedávno ho vzali na nejaký turnaj a tam ho počas zápasu striedali. Ale dostali ho na ZOH, zrejme za tým boli isté tlaky. Je to dobrý brankár, veď dvakrát vyhral Gagarinov pohár, takže si to aj zaslúži. Nemyslím to tak, že by si nomináciu nezaslúžil, ale príde mi zvláštne, že sa tam dostal na poslednú chvíľu.“

Máte kamarátov aj medzi nominovanými brankármi iných tímov?

„Ako sa volá ten brankár? Hal – ako? Tak toho trochu poznám (smiech). Ale teraz vážne. Všetko sú mladí ucháni. Poznám asi len českých brankárov Kovářa a Pavelca, proti ich tímom som párkrát chytal.“

V Rusku ste nejaký čas pôsobili, chytávali ste v KHL a predtým aj v ruskej lige. S touto krajinou preto máte skúsenosti. Ruský tím by na domácej olympiáde veľmi rád triumfoval. Môže to dokázať?

"Veľmi som zvedavý. Rusi sú pod tlakom. Sledujem ruské stránky a oni to snáď už rok rozoberajú. Všetci tí, v úvodzovkách, odborníci, ktorí v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch hrávali hokej, sa k tomu vyjadrujú. Vytvárajú veľký tlak na hráčov a vravia, ako by mali hrať a čo by mali robiť. Rusi budú pod obrovským tlakom a som veľmi zvedavý ako sa s tým vyrovnajú.“

Zamieša kartami aj slovenský tím?

„Povedzme si pravdu, už tam v útoku nebude taká sila. Sú tam síce mladí chlapci, ktorí sa budú chcieť ukázať, ale reálne si myslím, že vyhrať štvrťfinále by bolo prekvapenie."

Čo si myslíte o systéme hokejového turnaja?

"V tomto prípade vidno, že los môže veľmi ovplyvniť turnaj. Dôležitým môže byť každý strelený gól. V skupine máme Američanov aj Rusov, čo sú na rozohratie príjemní súperi (smiech).“

Mnoho brankárov, ktorí sa na turnaji zúčastnia, chytáva v NHL. Tam sa hrá na užších klziskách, v Soči to bude široké, európske. Bude to pre brankárov veľká zmena?"

"Spomínam si na to, aký problém som mal s inými uhlami. Je to predsa len problém zvyknúť si na iné klzisko, ten rozdiel medzi malým a väčším klziskom nie je malý.“

Nie je nič neobvyklé, že na podobných turnajoch rozhoduje forma brankára. Na ZOH v roku 1998 bol kľúčovým mužom Česka na ceste za zlatom Dominik Hašek, o štyri roky neskôr zavážila práve vaša forma pri slovenskej ceste za zlatom na MS v Göteborgu. Pripomenúť treba aj obrovský prínos Jána Laca pri striebornom úspechu na MS 2012. Myslíte si, že aj úspech na ZOH v Soči bude závisieť od mužov v maske?"

„Brankár na takomto turnaji dokáže veľmi veľa. Často je to o jednom – dvoch zápasoch. Ak sa „postaví na hlavu,“ tak dokáže mužstvo namotivovať tak, aby zabralo. Brankári takéto turnaje rozhodujú. Vidíte to aj na slovenskom tíme – ak sa darilo brankárom, dotiahli sme to ďaleko.“

Čo teda povedať k slovenskej trojici brankárov? V Soči bude mať tréner Vladimír Vůjtek k dispozícii trio Halák, Budaj, Laco.

„Myslím si, že silnejšiu trojicu sme ešte nemali. Mne sa veľmi darilo v roku 2002, no reálne povedané, silnejšiu trojicu sme ešte nemali. Jarovi (Halákovi, pozn.) sa tento rok veľmi darí a Peťovi Budajovi detto. Jano Laco tiež chytá dobre. Myslím si, že takto dobre sme na tom ešte neboli pokiaľ ide o brankárov.“