Taliban rokuje s Pakistanom, tajne aj s hlavou Afganistanu
- 12:17 04.02.2014
- ISLAMABAD
V pakistanskom Islamabade sa v utorok uskutočnia dlho očakávané rokovania medzi vládou a militantným hnutím Taliban. Pozorovatelia dúfajú, že obe strany na nich načrtnú "cestovnú mapu", ktorej výsledkom má byť prímerie.
Militanti zo zoskupenia Tahrík-i-Taliban bojujú v Pakistane od roku 2007, pričom ich cieľom je nastolenie ich interpretácie islamského práva šaríja na celom území krajiny. Operujú predovšetkým v pohraničnej oblasti s Afganistanom, aj keď na afganský Taliban nie sú priamo napojení.
Premiér Naváz Šaríf svoj zámer rokovať s militantmi načrtol ešte minulý týždeň aj napriek početným útokom zo strany Talibanu. Premiér chce dať podľa vlastných slov mierovým rokovaniam s povstalcami ďalšiu šancu, pričom hnutie vyzval, aby pristúpilo na prímerie.
Pakistanská vláda čelí kritike, že dostatočne nereaguje na zintenzívnenie útokov, ktoré len od začiatku tohto roka pripravili o život najmenej 114 ľudí. Šaríf sa pri nástupe do funkcie v roku 2013 zaviazal ukončiť povstanie Talibanu prostredníctvom mierových rokovaní, keďže politickú dohodu považuje za kľúč k udržateľnému mieru v regióne po odchode medzinárodných jednotiek z Afganistanu v roku 2014.
S Talibanom rokuje aj afganský prezident
Afganský prezident Hámid Karzaj vedie tajné rokovania s hnutím Talibanom o prímerí. S odvolaním sa na nemenované afganské i západné zdroje to v utorok uviedol denník New York Times. Rozhovory, ktoré sa začali v novembri, boli zatiaľ údajne bez výsledkov.
Môžu byť však vysvetlením Karzajovho odmietavého postoja k podpisu Bilaterálnej bezpečnostnej dohody (BSA) so Spojenými štátmi, ktorá určuje podmienky zotrvania amerických vojakov v krajine aj po odchode bojových jednotiek v roku 2014. Taliban totiž pristupuje k tejto dohode značne negatívne. Karzaj vyhlásil, že dohodu pred aprílovými voľbami, v ktorých už nemôže kandidovať, nepodpíše, keďže dúfa, že ešte pred podpisom BSA sa mu podarí dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach s Talibanom.
Spojené štáty už niekoľkokrát vyzvali Karzaja, aby dohodu urýchlene podpísal, aby mohli naplánovať vojenskú misiu v Afganistane po roku 2014. Bez nej by USA a NATO museli stiahnuť z krajiny všetkých vojakov. Podľa dohody má v Afganistane aj po stiahnutí medzinárodných síl v roku 2014 zostať 10-tisíc až 15-tisíc zahraničných vojakov. Nepôjde však len o Američanov, ale aj príslušníkov z iných štátov vrátane moslimských. Medzinárodné jednotky majú mať najmä výcvikovú a podpornú úlohu. BSA má platiť najmenej do konca roka 2024.
Ukrajina podnikla presný útok v Kurskej oblasti, boje naďalej pokračujú
Ukrajinská armáda v utorok oznámila, že jej sily počas operácií v ruskej Kurskej oblasti podnikli „presný“ útok na tamojšie ruské vojenské veliteľské stanovište.
Olaf Scholz nevylučuje partnerstvo s FDP po predčasných voľbách
Nemecký kancelár Olaf Scholz v utorok uviedol, že po nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách nevylučuje partnerstvo s FDP, ktorá v minulom roku opustila jeho trojkoalíciu.
Trump: NATO by malo zvýšiť výdavky na obranu na päť percent HDP
Novozvolený americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že členské štáty NATO by mali zvýšiť svoje výdavky na obranu z dvoch na aspoň päť percent HDP.
Donald Trump nevylučuje vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska
Zvolený americký prezident Donald Trump v utorok odmietol vylúčiť použitie vojenského alebo ekonomického nátlaku na získanie Panamského prieplavu a Grónska.
Meta ruší overovanie faktov tretími stranami a mení prístup k moderovaniu obsahu
Spoločnosť Meta, ktorá vlastní sociálne siete Facebook aj Instagram, v utorok oznámila, že na svojich platformách končí s overovaním faktov nezávislou treťou stranou.