Naše boby do Soči postúpili riadne, nie s odratými ušami

S najlepšími (smiech).

Milan, čo to teda znamená v praxi? Ako máme túto vašu odpoveď chápať?
Je to radosť ísť reprezentovať svoju krajinu na také veľké svetové podujatie! Olympiáda v Soči je veľmi dobre propagovaná olympiáda. Veľmi veľa ľudí sa o ňu zaujíma... Celý svet sa o ňu zaujíma... Myslím si, že aj areál pre sánkovanie, skeleton a boby je urobený super. Je to geniálne urobená bobová dráha. Dúfam, že bude na nej aj dobrý ľad... Že celá dráha bude dobre a správne chladená. Aby vydržala v tom teple. Aby všetky posádky, ktoré nastúpia do súťaže, mali rovnaké šance zabojovať o čo najlepšie umiestnenie.

Ako erudovaný pilot a vedúca osobnosť slovenských bobov vediete štvrtý raz v živote partiu športovcov okolo seba do boja o olympijské pocty a medaily. Ako sú Jagnešák a spol. na túto úlohu pripravení?
My sme dobre pripravení. Zloženie tímu je veľmi dobré. Sú tam chlapci, ktorí sú veľmi dobre pripravení. Aj silovo, aj bežecky, atleticky. Aspoň ja verím, že to bude z našej strany dobré aj bežecky, aj silovo (krátka odmlka). Máme medzi sebou aj atlétov. Myslím si, že sme určite na tej úrovni, na akej sme boli pred štyrmi rokmi na olympiáde vo Vancouveri.

Pokiaľ ide o Vancouver 2010, tam ste mali smolu. Ak si dobre pamätáme, počas súťažnej jazdy ste mali technické problémy s uvoľnenou skrutkou na nožoch, ktorá zavinila prevrátenie štvorbobov... Čo by ste si v Soči chceli z Vancouveru zopakovať – a čo nie?
Vo Vancouvri sme mali naozaj smolu (krátka odmlka). Bolo veľkou smolou, že v tréningoch sme jazdili desiate, dvanáste, trináste miesto.... To dávalo celkom dobrý predpoklad, že by sme mohli skončiť do 10. miesta. Ale technika bola proti... Teraz je nová doba. V Soči je nová dráha, špičkoví bobisti jazdia na novej technike (krátka odmlka). Navyše, pre nás všetkých je to nová pozícia. Jednoducho, v súčasnosti sú iné podmienky. Dráha v Soči je ľahká na zjazdenie, ale veľmi ťažká na pilotovanie. Podľa mňa je ťažká predovšetkým technicky. Musíme si pri jazde udržať dobré línie. A musíme zabojovať hneď na štarte. Aby nám favoriti nejako veľmi neutiekli. Aby sme mohli v tom finále ukázať, čo v nás naozaj je.

V tejto sezóne bolo prekvapujúce, že uprostred nej sa vo vašom bobovom tíme objavil atlét Juraj Mokráš? Od koho vyšla iniciatíva, aby pribudol k vám? Kto ho oslovil, aby sa medzi bobistov vrátil práve počas rozbehnutej prípravy na olympiádu v Soči ?
My sme s Jurajom komunikovali stále. On sa pripravoval aj bez nás. Tréningy robil individuálne. Stále bol pripravený pomôcť (krátka odmlka). Ja som s tou predchádzajúcou posádkou nebol spokojný. Predovšetkým výjazdová rýchlosť nebola podľa mojich predstáv. Potreboval som dozadu kvalitného atléta. Potreboval som dobrý rozbeh. Vedel som, že keď bude treba, Juraj Mokráš bude ochotný prísť pomôcť. Myslím si, že urobil dobre... Som rád, že medzi nás došiel, lebo nám v konečnom dôsledku aj pomohol.

Ako ste spokojný, resp. nespokojný s doterajším priebehom sezóny? Pre nezainteresovaného pozorovateľa to s vami vyzeralo ako na dobre rozkývanej hojdačke. Raz ste boli hore, raz dolu... Čo bolo hlavným dôvodom vášho trápenia sa počas doterajšej sezóny?
Máte pravdu, bola to hojdačka. A poriadna (krátka odmlka). Začiatok nebol práve najlepší... Začalo sa to zdravotnými problémami. Podstúpil som dve operácie kolena. Jednu v máji, druhú v októbri. Pre boľavé koleno som vypadol z prípravy. Hlavne mi išlo o ten beh (krátka odmlka). Na bicykli som najazdil veľmi veľa kilometrov. Robil som kopce, špurty, usiloval som sa, ako som najlepšie vedel. Robil som vzpieranie. Ale operované koleno ma bolelo a zapúchalo mi. Začiatok sezóny z mojej strany nebol veľmi dobrý... Z môjho pohľadu. Čo sa týka jazdenia... Dával som sa do poriadku. Tréningy nám vyšli súper. Prvé, druhé miesto v tréningu. Paráda! Prišli samotné preteky – a už to bolo iné. Desiaty, dvanásty, pätnásty. Jednoducho, nešlo to... Na pretekoch prišlo zrazu oteplenie. Nože nám nešli v tom teple (krátka odmlka). Ale treba na rovinu povedať, že pod naše zlé výsledky sa podpísali aj naše vlastné chyby. Urobili sme ich. Prečo to nepriznať. Samozrejme, boli tam aj chyby členov našej posádky. Bola mladá. Učila sa za pochodu. Urobili sme nejaké veci, ako sme nemali, a to sa hneď odrazilo na výsledkoch. Darmo, nebolo to vždy ideálne. Ale taký je predsa šport.

Na začiatku nášho rozhovoru ste veľmi znalecky charakterizovali bobovú trať v Soči. Poznáte ju naozaj veľmi dobre? Mali ste šancu ešte pred olympiádou sa s ňou detailne zoznámiť? Súťažili ste už niekedy na nej?
Samozrejme! Bola predsa homologizovaná. Musel som na nej odjazdiť dva týždne. Absolvovali sme na nej tréningy, navyše, v Soči boli predsa preteky Svetového pohára (krátka odmlka). Myslím si, že olympijskú dráhu mám, podľa mňa, veľmi dobre a dôkladne zjazdenú. Poznám každé zákutie tej olympijskej dráhy. V podstate nemalo by ma nič prekvapiť... Podľa mňa je to na dobrej ceste (smiech).

Keď sme hovorili s Martinom Tešovičom, zdôraznil, že chcete v Soči urobiť dobrý výsledok. Ale viac povedať nechcel... Nechcel nám to bližšie charakterizovať. Čo podľa šéfa slovenských bobov bude dobrý výsledok pre slovenské boby na ZOH 2014 v Soči?
Každý športovec má najvyššie méty. Začiatok dráhy je ohraničený drevom. Postavia sa tam boby a ostatné je vecou aj športového šťastia. Všetko sa bude odvíjať aj od toho, ako sa tej šance chytíme (smiech). Všetko záleží od toho šťastia. Myslím si, že my bobisti máme v Soči dosť vysoké ambície (krátka odmlka). Ako aktívny pretekár končím ja, končí Martin Tešovič. Urobili sme pre to veľmi veľa, aby sme sa na olympiáde dôstojne rozlúčili. Naša šéfka výpravy Janka Gantnerová predpovedala, že Slovensko zo Soči prinesie päť medailí... My bobisti sme štyria, tak ešte niekto by sa k nám mohol pridať, nie? Ešte niekto by mohol byť na stupni víťazov okrem nás (smiech).

Dobre, vynikajúce. Vidieť, že tesne pred vašou štvrtou olympiádou máte dobrú náladu. Martin Tešovič nám tiež povedal, že vy ste dávno pred definitívnym rozhodnutím o účasti v Soči vedeli, že tam štartovať budete. Že sa dostanete na olympiádu v Soči, aj keď s odratými ušami... Ako ste prežívali to, že raz ste medzi účastníkmi ZOH boli, raz zasa nie? Zaujímajú nás vaše pocity z tohto zlomového obdobia tesne pred olympiádou? Ako ste to všetko vlastne vnímali a prežívali?
Aké zlomové obdobie? Ja som to videl, že sme tam... Keď sa pohybujete v tých kruhoch, a viete ako to v našom športe funguje, tak si viete veci spočítať... My sme dávno dopredu vedeli, že vo Švajčiarsku jedna posádka nesplní ich vlastné národné kritériá. Navyše, že má nejaké vzťahové problémy vo vlastnej krajine. Ďalšia posádka je za mnou minimálne desať, dvadsať bodov. Tak nemôže predsa ísť v nominácii do Soči predo mňa. V žiadnom prípade. My sme mali garanciu toho, že ďalšia švajčiarska posádka bola aktuálne až za 50. pozíciou svetového rebríčka. Tým pádom nemohla ísť na olympijské hry. Lebo olympijské posádky môžu iba do 50. miesta svetového rebríčka. A čo sa týka toho konečného umiestnenia? Jedna francúzska posádka bola za nami, ďalšia figutovala v rebríčku FIBT aj pred nami. Takže interné predpisy FIBT nás pasovali za účastníka ZOH. To bolo pre nás rozhodujúce. Nie to, čo sa písalo v novinách... My sme sa do Soči nedostali s odratými ušami! My sme sa tam dostali normálne! Len tými pravidlami FIBT sa to trochu skreslilo... Najmä v tých zadných pozíciách, okolo čiary postupu... My sme sa nedostali do Soči s odratými ušami... S tým nesúhlasím. My sme sa tam dostali normálne. Pozíciu do Soči sme si vybojovali na pretekoch.

Ste zakladateľom slovenského bobového športu. Absolvovali ste tri predchádzajúce olympiády. Stihli ste si vychovať nového pilota namiesto seba?
Aby som pravdu povedal, pri mne začínali viacerí piloti... Učil som ich... Štyria – piati odjazdili aj pätoro pretekov. Z pozície pilota spoznali štyri špičkové zahraničné dráhy. Opakujem boli traja – štyria, čo jazdili na zahraničných dráhach. Plus Juraj Mokráš bol ešte aj v Lotyšsku jazdiť. Ale... Za tie roky som sa viackrát stretol s tým, že u nás nie je o nás záujem... Štát nemá záujem, aby boby u nás fungovali. Tí ľudia predsa potrebujú aj z niečoho žiť, z niečoho fungovať (krátka odmlka). Podpora nášho športu je slabá. Nie iba bobov. Vo všeobecnosti. Celkovo (krátka odmlka). Moji kolegovia nie sú tak zanietení ľudia do bobov ako som ja. Uvedomujem si to. Ja totiž idem aj na úkor svojich finančných tokov... Pre boby sám seba ochudobňujem. Fakt. Veľa cestujem po svete, investujem do športu, nemôžem to nechať na polceste. Nezarábam tie peniaze, ktoré by som mohol... Nemôžem zarábať to, čo by som chcel. Ja osobne som bobom a bobového športu na Slovensku obetoval veľmi veľa. Veď je to prakticky šestnásť rokov života! Šestnásť rokov, počas ktorých sa aj vďaka tvrdej príprave usilujem plniť si svoje sny. To, že idem na štvrtú olympiádu za sebou je výsledkom môjho zanietenia. Nebojím sa povedať vášne a do určitej miery aj fanatizmu! Olympiádami si plním svoje sny. Ale táto v Soči bude už určite poslednou. Už fakt nemám sily na to, aby som ďalšie štyri roky podstupoval tú tvrdú prípravu. Už idem ako pretekár skončiť.

S čím budete spokojní ako partia okolo vás, keď sa budete vracať z olympiády v Soči?
Ja vidím pred sebou iba olympiádu v Soči! Mňa budúcnosť po Soči ešte reálne nezaujíma. Teraz mám pred sebou olympiádu! Na nič iné momentálne nemyslím. Fakt nie. Otázku o spokojnosti, či nespokojnosti zodpoviem až po skončení zimnej olympiády. Skôr nie.

Tak sa spýtame inak. S akými pocitmi budete končiť vašu bohatú športovú kariéru? Ako sa vám bude z bobového športu odchádzať? Čo budete robiť potom, keď už nebudete pilotom slovenských bobov?
Keď ukončím svoju športovú kariéru, sadnem si za stôl, vytiahnem pero a zošit – a budem bilancovať... Tam to mám všetko urobené (krátka odmlka). Mám už napísané, čo chcem robiť... V každom prípade o ďalšie štyri roky chcem tu byť ako tréner! Ako šéf zväzu chcem na preteky pripraviť takú osádku, ktorá bude dobrá na úrovni Európskeho alebo Svetového pohára. A ktorá sa presadí v celosvetovej silnej konkurencii... To je môj cieľ. Chcem trénovať ďalších slovenských bobistov, ktorí prídu po nás... Verím, že s odchodom nás dvoch s Maťom (Tešovičom, pozn.) slovenské boby nezaniknú (smiech). Dúfam, že budú pokračovať aj po nás.

Zhováral sa Štefan Žilka

Milan Jagnešák sa narodil 29. augusta 1969 v Rabčiciach (okr. Námestovo). Je bývalým aktívnym vzpieračom, ktorý sa v sezóne 1999/2000 spolu s Vojtechom Kresťankom rozhodol oživiť na Slovensku bobový šport. Pokusy etablovať tento šport pod Tatrami totiž boli aj pred jeho aktivitou. Milan Jagnešák však bol človek, ktorý slovenských bobistov priviedol na preteky Svetového pohára. Na olympiáde debutoval v roku 2002 v Salt Lake City. V dvojboboch s Vojtechom Kresťankom obsadili 32. miesto, v súťaži štvorbobov ich klasifikovali na 24. pozícii. O štyri roky neskôr na ZOH 2006 v Turíne skončili v dvojboboch s Viktorom Rajekom na 25. mieste, štvorboby SR uzatvárali druhú desiatku na 20. mieste. Rovnakú pozíciu vybojoval Milan Jagnešák spolu s Petrom Nárovcom v súťaži dvojbobov na ZOH 2010 vo Vancouveri. Súťaž štvorbobov na ZOH 2010 nedokončili pre technické problémy a prevrátenie bobov. Na ME 2003 doviedol Jagnešák štvorboby Slovenska do cieľa na 19. mieste, a okolo 20. – 24. miesta sa Slováci s pilotom Milanom Jagnešákom pohybovali aj na majstrovstvách Európy a sveta, ako aj v seriáli pretekov Svetového pohára (2004, 2006, 2008 - 2013). Milan Jagnešák je predsedom Slovenského zväzu bobistov (SZBo) a podpredsedom komisie športovcov Slovenského olympijského výboru (SOV). Jeho manželka Zdenka Jagnešáková je generálnou sekretárkou Slovenského zväzu bobistov (SZBo). Milan Jagnešák, ktorý sa bobovému športu intenzívne venuje už 16. sezónu, je členom klubu ŠBK Olympis Bratislava, ktorý združuje aj ostatných bobistov SR.