Falklandy v referende podporili Britániu, Argentína zúri
- 11:50 12.03.2013
- LONDÝN
Veľká väčšina obyvateľov Falklandských ostrovov hlasovala v referende za zotrvanie vo zväzku s Britániou.
Až 98, 8 voličov chce, aby Falklandy zostali britským zámorským územím.
Ako informovali volební predstavitelia, len traja ľudia sa vyslovili proti. Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov.
Britký minister zahraničia William Hague výsledok ľudového hlasovania privítal.
"Vždy sme tvrdili, že občania Falklandov majú právo sami si určiť svoju budúcnosť a cestu, ktorou pôjdu," vyhlásil s tým, že rozhodnutie občanov by mali rešpektovať všetky krajiny.
Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už však avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila.
Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny.
Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Argentína musí akceptovať výsledky referenda
Britský premiér David Cameron vyzval v utorok Argentínu, aby rešpektovala výsledky referenda na Faklandských ostrovoch, v ktorom sa absolútna väčšina vyslovila za to, aby Falklandy zostali britským zámorským územím. Až 98, 8 percenta voličov podporilo zotrvanie vo zväzku s Britániou, čo považuje Cameron za "jednoznačný výsledok".
"Obyvatelia Falklandov sa nemohli vysloviť jasnejšie," vyhlásil britský premiér. Občania chcú podľa neho patriť k Británii, čo by mala Argentína akceptovať. Obyvateľom Falklandských ostrovov odkázal, že Británia ich bude vždy chrániť.
Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov. Len traja ľudia sa vyslovili proti zotrvaniu vo zväzku s Britániou. Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila. Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny. Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Ako informovali volební predstavitelia, len traja ľudia sa vyslovili proti. Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov.
Britký minister zahraničia William Hague výsledok ľudového hlasovania privítal.
"Vždy sme tvrdili, že občania Falklandov majú právo sami si určiť svoju budúcnosť a cestu, ktorou pôjdu," vyhlásil s tým, že rozhodnutie občanov by mali rešpektovať všetky krajiny.
Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už však avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila.
Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny.
Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Argentína musí akceptovať výsledky referenda
Britský premiér David Cameron vyzval v utorok Argentínu, aby rešpektovala výsledky referenda na Faklandských ostrovoch, v ktorom sa absolútna väčšina vyslovila za to, aby Falklandy zostali britským zámorským územím. Až 98, 8 percenta voličov podporilo zotrvanie vo zväzku s Britániou, čo považuje Cameron za "jednoznačný výsledok".
"Obyvatelia Falklandov sa nemohli vysloviť jasnejšie," vyhlásil britský premiér. Občania chcú podľa neho patriť k Británii, čo by mala Argentína akceptovať. Obyvateľom Falklandských ostrovov odkázal, že Británia ich bude vždy chrániť.
Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov. Len traja ľudia sa vyslovili proti zotrvaniu vo zväzku s Britániou. Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila. Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny. Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
V dome našli telo muža, príčina smrti prekvapila aj políciu
VČERA - 22:10Zahraničné
Polícia našla jeho telo až po niekoľkých dňoch. Policajti neverili záverom vyšetrovania.
Odchádzajúci šéf NATO varuje Spojené štáty a Európu pred izolacionizmom
VČERA - 21:31Zahraničné
Odchádzajúci generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo svojom štvrtkovom rozlúčkovom prejave varoval Spojené štáty a Európu pred "izolacionizmom".
Muža najbohatšej Rusky po prestrelke zatkli a obvinili z vraždy
VČERA - 20:08Zahraničné
Vladislava Bakaľčuka, manžela najbohatšej Rusky Taťjany Bakaľčukovej, vo štvrtok zatkli a obvinili z vraždy a pokusu o vraždu, informovali jeho advokáti.
Povodne v ČR si možno vyžiadali šiestu obeť, zo Svratky vytiahli telo muža
VČERA - 17:06Zahraničné
Česko dostane na likvidáciu škôd po ničivých záplavách vysúšače nielen zo Slovinska, ale aj z Belgicka.
Obnova po záplavách v Dolnom Rakúsku môže trvať roky
VČERA - 14:34Zahraničné
Náprava škôd spôsobených záplavami v Rakúsku z posledných dní potrvá možno aj niekoľko rokov, uviedla vo štvrtok hajtmanka spolkovej krajiny Dolné Rakúsko Johanna Miklová-Leitnerová.
Vosveteit.sk
